Nové pracovné miesta sa čakajú od predĺženej skúšobnej lehoty či od nových foriem zamestnávania.
BRATISLAVA. Zmluva na určitý čas je medzi zamestnávateľmi obľúbená. „Majú počas nej možnosť otestovať si dlhšie zamestnanca z hľadiska jeho pracovného nasadenia a zručností,“ vysvetľuje Alexandra Kováčová z personálnej agentúry Grafton Recruitment.
Zamestnávatelia zároveň využívajú určitý čas pri pozíciách, ktoré sú limitované projektom alebo časovým obdobím.
Od septembra budú mať jednoduchšiu cestu k otestovaniu nových pracovníkov. Zmení sa skúšobná lehota a predĺži sa aj reťazenie pracovných pomerov na určitý čas.
Tri roky a dosť Zamestnávateľ bude môcť s jedným zamestnancom uzatvoriť zmluvu na určitý čas najviac na tri roky.
Skúšobná lehota Vaše práva a povinnosti
Zamestnanec má v skúšobnej lehote rovnaké práva a povinnosti ako ostatní zamestnanci. Môže sa však stať, že na niektoré benefity má zamestnanec nárok až po skončení skúšobnej lehoty. Zamestnanec má aj v skúšobnej lehote nárok na dovolenku. Tomu, kto neodpracuje u toho istého zamestnávateľa aspoň 60 dní v roku, nevzniká nárok na dovolenku za kalendárny rok. Patrí mu len za odpracované dni (jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odrobených dní v príslušnom kalendárnom roku.)
Dnes to je o rok menej. Alebo s tým istým pracovníkom bude môcť uzatvoriť za tri roky najviac trikrát zmluvu na určitý čas. Ešte posledný mesiac teda platí obmedzenie dvakrát za dva roky.
Zákonník sa v tomto prípade vracia do obdobia pred novelou, ktorú priniesla vláda Roberta Fica.
Podľa ministerstva práce sa zvýšením možností reťazenia pracovných pomerov zvyšuje flexibilita na trhu práce, ktorú využívajú aj v západných krajinách Európy, a to omnoho častejšie.
Napríklad v Holandsku sa na určitý čas uzatvára vyše 18 percent zo všetkých zmlúv, v Nemecku viac ako 14 percent. Na Slovensku je to podľa ministerstva práce len 4,4 percenta z celkového podielu pracujúcich (údaje sú z roku 2009).
Zákaz reťazenia pracovných pomerov predĺžený na tri razy za tri roky sa však ani po zmene nedotkne agentúrnych zamestnancov.
„V prípade agentúrneho zamestnávania tvoria zmluvy na určitý čas približne 90 percent z celkového objemu úväzkov,“ hovorí Ján Trgala, obchodný riaditeľ personálnej agentúry Trenkwalder.
Aj tu však podľa neho zaostávame za európskym priemerom. Na Slovensku je totiž agentúrnych zamestnancov len 0,6 percenta z celkového podielu zamestnancov.
Naproti tomu vo Veľkej Británii je to 3,6 percenta. Údaje sú tiež za rok 2009.
Dlhšia skúška Lepšie podmienky na otestovanie nového zamestnanca umožnia zmeny Zákonníka práce aj v rámci skúšobnej lehoty. Tá v štandardnej podobe ostane trojmesačná. Vedúci pracovníci ju však môžu mať až šesťmesačnú.
Ak sa zamestnávatelia dohodnú s odborármi, tak v kolektívnej zmluve si ju môžu predĺžiť pre bežných zamestnancov na pol roka a pre manažment až na trištvrte roka.
Podľa ešte v auguste platného Zákonníka práce nie je možné skúšobnú lehotu predlžovať, s výnimkou prekážok v práci na strane zamestnanca. Tie stanovuje Zákonník, ide napríklad o práceneschopnosť, zvyšovanie kvalifikácie, účasť na povinných lekárskych prehliadkach.
Zmluvu si pred podpisom prečítajte
Akú zmluvu podpíšete, záleží len na vás. Nemusíte súhlasiť so všetkým, čo v nej zamestnávateľ navrhuje.
BRATISLAVA. Pri nástupe do zamestnania je veľmi dôležité, akú zmluvu podpíšete. Preto je veľmi dôležité dôkladne si ju prečítať. Ak ste sa s budúcim zamestnávateľom pri prijímaní dohodli na určitých podmienkach, za akých ste ochotný vykonávať svoju prácu, mali by sa objaviť aj v zmluve.
„Podstatnými náležitosťami písomnej pracovnej zmluvy sú druh práce a jeho stručná charakteristika. Miesto výkonu práce, deň nástupu do zamestnania a mzdové podmienky, pokiaľ nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve,“ hovorí právnička Katarína Babiaková z advokátskej kancelárie bnt.
Tieto náležitosti musí obsahovať každá pracovná zmluva. Ak však v zmluve nie sú, neznamená to, že je neplatná.
Vo výhode je zamestnávateľ Pre vaše vlastné dobro je výhodné, ak sa do pracovnej zmluvy dostane napríklad aj výplatný termín, pracovný čas, výmera dovolenky či dĺžka výpovednej lehoty.
Určite si treba poriadne všimnúť, či mzda, ktorá je v pracovnej zmluve uvedená, má byť hrubá, alebo čistá.
Zamestnanec by si mal tiež všímať, s akým rozsahom nadčasov súhlasí a či je nadčasová práca zahrnutá v mzde, ale taktiež či je zmluva riadne datovaná a podpísaná oprávnenými osobami.
Ak s niektorými ustanoveniami pracovnej zmluvy nesúhlasíte, môžete sa dohodnúť na inom znení. Či teda prijmete všetko, čo zamestnávateľ spíše, záleží len na vašej asertivite.
„Pri uzatváraní pracovného pomeru je však vo výhode zamestnávateľ,“ konštatuje právnička Kristína Ďuračková.
Musíte súhlasiť Ak už ste pracovnú zmluvu podpísali vy aj váš zamestnávateľ, zmeniť sa môže len s vaším súhlasom.
„Proti vôli zamestnanca nie je zamestnávateľ oprávnený jednostranne zmeniť dohodnutý obsah pracovnej zmluvy,“ vysvetľuje Ďuračková. Nesúhlas zamestnanca so zmenou zmluvy totiž nemôže byť dôvodom na skončenie pracovného pomeru, dodáva Babiaková.
Výhodné pre rodiny
Skrátené úväzky u nás nie sú populárne, ministerstvo vkladá nádej do deleného pracovného miesta.
BRATISLAVA. Matky s malými deťmi majú často problém nájsť si vhodné zamestnanie. Materské školy končia skôr ako v minulosti, majú prázdniny a malé deti tiež bývajú častejšie choré.
Tu by mala podľa ministerstva práce pomôcť nová forma zamestnania – delené pracovné miesto. „Predpokladáme, že o túto formu by mali záujem najmä rodičia s malými deťmi, rodičia na rodičovskej dovolenke a podobne,“ hovorí Andrea Hajdúchová z tlačového oddelenia ministerstva.
Pre všetkých Výhodou takéhoto miesta je, že si so svojím spolupracovníkom na rovnakej pozícii dohadujete, kto bude kedy pracovať. Ak potrebujete byť doma s dieťaťom, nemusíte si vypisovať dovolenku ani péenku, zastúpi vás kolega. A naopak, vy zastúpite jeho.
Pri delenom pracovnom mieste budete mať rovnaké výhody ako zamestnanci s kratším pracovným časom. Teda podľa rozsahu pracovného času budete mať aj nárok na mzdu či na dovolenku. Ministerstvo práce tvrdí, že delené pracovné miesta pomôžu zamestnancom i zamestnávateľom.
„Spoločnosť získa dve osoby na jedno miesto, a teda aj podnety od dvoch osôb za jednu mzdu,“ vysvetľuje Hajdúchová. Firma si pritom môže udržať už zaučeného človeka, ktorý však nemôže pracovať na plný úväzok. „A zlepší sa aj jej obraz, pretože bude ústretová k rodine,“ dodáva Hajdúchová.
Nevyužívané Otázkou však ostáva, ako sa tento inštitút bude u nás naozaj využívať. Skrátené pracovné úväzky sa totiž u nás využívajú minimálne v porovnaní s Európou. Kým napríklad v Holandsku takto pracuje takmer 50 percent zo všetkých zamestnancov a v Rakúsku štvrtina, u nás sú to len necelé štyri percentá.
„Delené pracovné miesto nám môže pomôcť priblížiť sa úrovni vyspelejších európskych krajín, no radikálne zmeny v spomínaných ukazovateľoch od neho neočakávame. Napriek tomu je dobré, že Zákonník práce jeho vznik umožňuje,“ mieni Ján Trgala, obchodný riaditeľ agentúry Trenkwalder.
Usilovnejší študenti môžu získať isté zamestnanie
Zamestnávatelia budú pravdepodobne náchylnejší prisľúbiť prácu žiakom odborných škôl. Môžu si totiž stanoviť prospechové podmienky.
BRATISLAVA. Zmenu k lepšiemu by od jesene mohol priniesť Zákonník práce aj pre študentov stredných odborných škôl. Dnes totiž zamestnávatelia len veľmi neradi dávajú prísľub, že uzatvoria pracovnú zmluvu so študentom počas jeho prípravy na povolanie.
Podľa starej právnej úpravy nemohli zamestnávatelia ovplyvniť skutočnosť, či sa žiaci pri príprave na zamestnanie budú snažiť dosahovať čo najlepšie výsledky.
„Podľa nového znenia Zákonníka práce budú môcť firmy vopred stanoviť pre žiakov podmienky úspešnosti a zabezpečiť si tak pre seba výber tých najlepších a najvhodnejších uchádzačov,“ myslí si právnička Katarína Babiaková z advokátskej kancelárie bnt.
Pri stanovovaní kritérií pôjde najmä o vedomostné kritériá, ako napríklad maturita s najhoršou známkou dvojkou alebo zloženie všetkých predpísaných skúšok na prvý pokus.
Študenti sa budú snažiť o čo najlepšie výsledky, pretože ak podmienky úspešnosti nesplnia, zamestnávateľ nebude povinný s nimi po ukončení štúdia uzatvoriť pracovnú zmluvu.
Zákonník práce uľahčí od septembra aj študentom – brigádnikom. Ak chcú pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študenta, musia mať v súčasnosti aj cez letné prázdniny potvrdenie o štúdiu na strednej alebo na vysokej škole.
Na budúci rok to už nebude potrebné. Získať ho nie je jednoduché, najmä pre tých, ktorí skončili jednu školu a ešte sa nezapísali na ďalšiu.
