Štátnemu tajomníkovi ministerstva financií VLADIMÍROVI TVAROŠKOVI trvala príprava štátneho rozpočtu mnoho mesiacov, ale nevylučuje, že ho možno bude treba úplne prerobiť.
Pripravovali ste už niekoľko rozpočtov. Je to tento rok v niečom iné?
„V dvoch veciach je to oveľa komplikovanejšie. Prvá je neistota, ktorú pociťujeme najviac v posledných dňoch a druhou veľmi nízky objem verejných príjmov. Je to jeden z najväčších problémov verejných financií. Príjmy na úrovni 33 percent HDP sú už dnes najnižšie v EÚ a keď Slovensko v najbližších rokoch neurobí nič so svojimi príjmami, tak klesnú na 31 percent. Pri takejto úrovni je takmer nemožné financovať verejné služby, ktoré krajina potrebuje.“
Čaká nás teda obdobie zvyšovania dani?
„Myslím si, že je nevyhnutné, aby sme zvyšovali príjmy a to je možné rôznymi spôsobmi. Najlepšie je znižovanie daňových únikov. Sú v tom obrovské peniaze.“
Aké obrovské?
„Ak by sme mali dokonalý výber dane z pridanej hodnoty, tak by sme mali o 3,5 percenta HDP viac. Keby sme len zvýšili jej výber na európsky štandard, tak dokážeme získať asi jeden a pol miliardy eur. Preto bude v oblasti daní najviac potrebná súčinnosť všetkých zainteresovaných.“
Preto chcete začať financovať obce aj z výberu DPH a spotrebných daní?
„Návrh, aby príjmy obcí neboli závislé len od dani z príjmov fyzických osôb, ale aj od DPH a spotrebných daní, by mal motivovať samosprávy a vyššie územné celky na odbúravaní daňových únikov. Ale úprimne povedané, prvoradá bude aktivita štátnych inštitúcií, teda polície a daňovej správy.“
Ako rozpočet reaguje na to, čo sa deje na svetových finančných trhoch?
„Rozpočet ešte nereflektuje to, čo sa dialo v Spojených štátoch v posledných dňoch. Rozpočet sme zostavovali posledné štyri mesiace, len proces prípravy makroekonomickej prognózy a daňových príjmov trval zhruba dva mesiace. Je teda prirodzené, že tým, čo sa deje v USA od pondelka, sme sa nemohli zaoberať.“
Nebojíte sa, že situácia sa teraz ukáže ako výrazne iná, než ste očakávali pri písaní rozpočtu?
„Riziká vnímame a uvedomujeme si, že rozpočet bol pripravený na základe júlovej makroekonomickej prognózy. Vývoj svetovej a slovenskej ekonomiky budeme sledovať a budeme na neho reagovať v priebehu schvaľovania rozpočtu. Vláda bude schvaľovať rozpočet až o dva mesiace, parlament o štyri. Dovtedy budeme mať oveľa viac informácií, než máme dnes.“
Tlak na Grécko či Taliansko trvá dlhšie, než posledných pár dní, takže čas na reakciu už nejaký bol. Využili ste ho pri príprave rozpočtu?
„Preto sme už pred niekoľkými týždňami zaradili do rozpočtu rezervu pre prípadné zvýšenie úrokových nákladov vo výške 80 miliónov euro. Bola súčasťou rozpočtu už pred poslednými udalosťami v USA.“
Aké zvýšenie úrokových nákladov to pokryje?
„Dlh sa refinancuje postupne, a teda aj prípadné zvýšenie úrokov sa do nákladov pretaví len postupne. Ale predpokladáme, že 80 miliónov na rok 2012 je relatívne slušná rezerva.“
Čo robíte pre to, aby sa Slovensko nedostalo do dlhovej vývrtky, v akej sú Gréci či Taliani?
„V prvom rade treba urobiť kroky, aby sa Slovensko nedostalo do situácie v akej sú krajiny, o ktorých hovoríte. Naša domáca úloha sa skladá z krátkodobých opatrení, teda zo znižovania deficitu štátneho rozpočtu a z dlhodobých opatrení, teda predovšetkým z penzijnej reformy. Som presvedčený, že v podobe štátneho rozpočtu má vláda na stole plán ozdravenia verejných financií, ktoré jasne ukáže, ako dokáže Slovensko znížiť deficit pod tri percentá HDP a zároveň pripravujeme zásadné kroky v penzijnej reforme.“
Slovensko nepatrí medzi najviac zadlžené krajiny, nie je teda deficit cez tri percentá HDP príliš vysoký?
„Určite je veľmi vysoký. Ale trhy považujú túto vládu za dôveryhodnú. Cieľ zníženia deficitu pod tri percentá HDP sme prezentovali už pred rokom pri vstupe do vlády a sme veľmi konzistentní v tom, že ozdravné zámery trvajú aj v súčasnosti.“
Prečo nebudete skresávať deficit rýchlejšie?
„Prudké zníženie deficitu je síce dobré z hľadiska zníženia dlhu, ale vyžaduje si nepríjemné opatrenia v ekonomike, ktoré by mohli poškodiť hospodársky rast. Naše konsolidačné tempo sme konzultovali s medzinárodnými inštitúciami, mali sme tu niekoľkokrát MMF, OECD aj Európsku komisiu a všetky tieto označili postup ozdravovania verejných financií za optimálny. Vieme, že znížiť deficit z ôsmych percent na jedno za jeden rok, by bolo pekné, ale pre ekonomiku by to bol taký šok, že by spôsobil viac negatív ako pozitív.“
Kde chcete šetriť najviac?
„Opäť na prevádzke štátu. Mzdové výdavky vo verejnom sektore v budúcom roku nebudú rásť. To v porovnaní so súkromným sektorom znamená vysokú úsporu. Ale šetríme aj inde. Napriek očakávanej inflácii tri až štyri percentá sa prevádzkové výdavky vo verejnom sektore znižujú asi o päť percent. Okrem toho je to viacero konkrétnych programov, ktoré sú zafinancované menej ako v minulosti, alebo vôbec.“
Už vlani ste plošne škrtali výdavky a vraveli ste, že ďalšie plošné škrtanie nebude. Ale nerobíte presne to?
„Zvolili sme si základný postup, teda zníženie výdavkov o päť percent a posudzujeme jednotlivé prípady. Napríklad doprava alebo školstvo by mali mať viac peňazí, v iných oblastiach prichádza k výraznejšiemu poklesu, ako o päť percent. Napríklad regionálnym letiskám, ktorých je veľmi veľa a často majú minimálnu dopravu, znižujeme výdavky z piatich na jeden milión eur, teda o 80 percent.“
Nemali by ste práve v týchto časoch nachádzať viac takých prípadov, ktoré treba radikálne priškrtiť alebo zrušiť? Povedzme štátne médiá alebo vianočné dôchodky?
„Toto bude témou rokovaní v najbližších mesiacoch. Nerobili sme rozpočet, ktorý by sme iba my považovali za optimálny, pretože minister financií nie je jediný člen vlády a ak by bol, určite by schválil iný rozpočet. Otvorene hovoríme, že by sme určite radi vstupovali do legislatívy tak, že by sa zvýšili niektoré dane a odstránil niektoré výdavky. Dohoda však je taká, že tento rozpočet, ktorý predkladáme ako základný návrh, nebude obsahovať príliš veľa predpokladaných legislatívnych zmien, pretože o týchto zmenách sa bude najprv rokovať vnútri koalície a vlády.“
Čo je takým opatrením?
„Napríklad dobre známy návrh na zavedenie bankovej dane. Tento konkrétny titul ešte nie je v rozpočte zapracovaný, napriek tomu, že ho navrhujeme. O tomto, ale aj mnohých ďalších opatreniach bude najprv politická diskusia a predpokladám, že koncom septembra predložíme aktualizovaný rozpočet, ktorý pravdepodobne bude obsahovať aj niektoré iné príjmy a niektoré iné výdavky.“
Takže si viete predstaviť ďalšie škrtanie výdavkov?
„Ak sa nájde politická vôľa, určite sa dajú škrtať aj niektoré obligatórne výdavky. V rozpočte, ktorý sme predložili, je napríklad zafinancované aj stavebné sporenie na najbližšie tri roky. Ak by sa tento projekt výrazne obmedzil, uvoľnilo by sa viac ako 40 miliónov eur, ale na to by musela existovať politická zhoda.“
Čiže rozpočet, ktorý ste teraz predložili je politicky priechodný?
„V posledných mesiacoch boli politické scenáre veľmi rozporuplné. Preto sme predložili taký rozpočet, podľa ktorého bude môcť štát fungovať aj v prípade, že sa nenájde politická zhoda na konkrétnych opatreniach. A tento rozpočet obsahuje aj dve najdôležitejšie priority, teda dopravnú infraštruktúru a školstvo. V optimálnom prípade dospejeme k dohode na niektorých legislatívnych krokoch, ale kým sa tak stane, bolo by zbytočné to dávať do rozpočtu. Minister financií bude určite informovať, ktoré opatrenia odporúča.“
A jedným z nich bude zvyšovanie daní?
„Áno“.
Postavili ste teda ministrov do pozície, že ak budú chcieť pre svoje rezorty viac peňazí, rovno musia povedať, ktoré z vami navrhovaných opatrení podporia, aby sa našli peniaze?
„Nevidel by som to takto na úrovni ministrov alebo politických strán. Vždy je to tak, že pri rokovaniach musí prísť k dohode a každý môže niečo získať a v niečom musí ustúpiť. Dôležitá je všeobecná zhoda, že nám, vládnej koalícii ako celku, záleží na rozumných opatreniach. Musíme si vybrať, ktoré z nich sú priechodné a ako sa získané zdroje využijú. Ja si myslím, že by bolo prospešné, keby sa zvýšilo zdaňovanie alkoholu a peniaze sa použili na podporu mladých rodín. Ale či takýto návrh nájde podporu sa ukáže až počas rokovaní.“
Je možný aj taký výsledok, že z vyšších daní by sa nefinancovali výdavky, ale znižoval rozpočtový schodok?
„Nemyslím si, že je dnes hlavnou prioritou urobiť nižší deficit, než aký plánujeme, hoci osobne by som mal rád aj vyrovnaný rozpočet. Ale na druhej strane by som rád videl aj viac peňazí vo vzdelávaní, v doprave a v mnohých iných oblastiach, ktoré sme žiaľ nemohli zafinancovať, pretože máme najnižšie príjmy rozpočtu v Európskej únii. Navrhnutý deficit považujeme za optimálny, ale to neznamená, že keď začneme rozpočet v októbri schvaľovať, budeme tento názor stále zastávať. Práve preto treba stále sledovať situáciu v ekonomike a reagovať na ňu.“
V septembri budete mať novú makroekonomickú prognózu, nebojíte sa, že ekonomický rast o 4,4 percenta sa v nej ukáže ako príliš optimistický a skutočnosť bude tvrdšia?
„Keď budú známe ukazovatele, budeme na ne reagovať. Priznám sa, že si nie som istý, či je dobré robiť takú prognózu už začiatkom septembra, pretože informácie, ktoré budeme mať o dva týždne, možno stále nebudú dostatočné. Napríklad nebudeme mať prognózy MMF a OECD. Musíme počkať, aby sme získali prognózy renomovaných inštitúcií o vývoji americkej či nemeckej ekonomiky.“
Európska komisia označila verejné financie Slovenska za rizikové z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Zmení na tom niečo budúci rozpočet?
„Problém dlhodobej udržateľnosti má dve nohy. Prvou je, že treba znižovať deficit verejných financií, ale rovnako dôležitou je prijať dlhodobé opatrenia, a to je predovšetkým reforma dôchodkového systému. Preto som rád, že už je v parlamente novela druhého piliera a verím, že v najbližších týždňoch prejde vládou reforma sociálneho systému ozbrojených zložiek. Okrem toho máme pripravenú aj reformu prvého penzijného piliera. Keď sa nám podarí schváliť zákony v týchto troch oblastiach, tak sa Slovensko veľmi výrazne zlepší v dlhodobej udržateľnosti verejných financií.“
Ako rýchlo sa to prejaví?
„Postupne. Demografické problémy sa týkajú najbližších paťdesiatich rokov a zmyslom reformy má byť práve to, že systém bude pomaly, postupne a jemne reagovať na vývoj. Čiže nechceme žiadne skokové zmeny, znižovanie penzií a podobne, ale dolaďovanie systému v priebehu nasledujúcich desaťročí.“
Čo sa podľa vás bude diať okolo európskej dlhovej krízy?
„To keby som vedel, bol by som pokojnejší. Otvorene hovoríme, že to netušíme. Neistota je veľká. Aj rešpektovaní ekonómovia sa líšia v predpovediach toho, čo sa bude diať i v názoroch na to, ako by hospodárska politika krajín mala reagovať.“
Rozoberáte aj možnosť, že by sa eurozóna rozpadla?
„Obávam sa, že Európa sa bude rozdeľovať na krajiny zodpovedné a zdravé a tie ostatné. Slovensko je medzi týmito dvomi skupinami, ale máme pripravené všetky návrhy na to, aby sme sa do konca roka jasne zaradili do prvej skupiny. Preto je najdôležitejšie znižovať schodok verejných financií, reformovať penzijný systém a prijať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nastaví systémové pravidlá pre zadlžovanie Slovenska.“
Predsa len, nezaoberáte sa plánom B, teda prípadným vypadnutím Slovenska z eurozóny alebo znovuzavedením koruny?
„Teraz vidíme prioritu v ozdravení verejných financií. Pre Slovensko je úplne kľúčové, aby sme sa držali Nemecka. To je krajina, ktorá svojou zodpovednou hospodárskou politikou ukázala smer v minulosti.“
