BRATISLAVA. Hoci mediálne školy za posledné roky na Slovensku pravidelne pribúdajú, ich absolventi prichádzajú do redakcií nepripravení, zhodujú sa viacerí šéfredaktori v slovenských médiách.
Aj preto väčšina súčasných redaktorov v spravodajských redakciách nemá vzdelanie z novinárskej školy. V Markíze tvoria žurnalisti polovicu, v Joj iba tretinu redaktorov. „V redakcii SME pracuje 80 redaktorov. Len zlomok z nich má vyštudovanú novinársku školu,“ hovorí šéfredaktor Matúš Kostolný.
Nekvalitné vzdelanie
Šéfredaktori tvrdia, že príprava budúcich novinárov je počas štúdia na univerzite slabá.
„Absolventi neprichádzajú úplne pripravení,“ hovorí riaditeľ spravodajstva Joj Roland Kubina. Ročne v televízii povinne praxuje do 50 študentov. „Iba tretina má aj reálny záujem niečo sa naučiť, ostatní to berú iba ako nevyhnutnosť,“ dodal.
Šéfredaktor spravodajstva Markízy Lukáš Diko súhlasí, že novinárovi dobrá škola pomôže. „Školy by mali užšie spolupracovať s médiami a, samozrejme, sebakriticky musím priznať, že viac by mali spolupracovať aj médiá so školami,“ povedal.
Diko hovorí, že absolventov musia sami doučiť, kým sa stanú reportérmi.
Pripomeňme, akých absolventov budeme mať my praktici v redakciách najradšej, píše Juraj Javorský
Stovky absolventov
„Študovať masmediálnu komunikáciu je dnes veľmi moderné. Škôl je však podľa mňa priveľa. Produkujú kvantitu a nie kvalitu, študenti vo väčšine prípadov ani nechcú byť novinármi,“ povedal Diko. Mediálne vzdelanie poskytuje šesť vysokých škôl, vláda minulú stredu schválila siedmu.
„Hoci z ich lavíc ročne vyjde vyše päťsto absolventov, aj tak máme často problém obsadiť voľné miesta v Televíznych novinách kvalitnými ľuďmi,“ dodal Diko.
Právnici, lekári i učitelia
Šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková hovorí, že pri prijímaní do zamestnania nikdy neriešili, akú vysokú školu uchádzač vyštudoval.
„Dobrí novinári sa rodia v kvalitných redakciách,“ povedala.
Kostolný považuje za najväčšiu výhodu novinárskych škôl to, že vyžadujú od študentov prax v redakciách. Týmto spôsobom sa do SME dostalo viacero veľmi šikovných ľudí.
„Novinárska škola nie je na prijatie podmienkou. Môže azda len naznačiť, že uchádzač má o novinársku prácu záujem. Výbornými novinármi sú aj ľudia, ktorí majú inú vysokú školu, alebo ju vôbec nemajú,“ povedal.
V spravodajstve Joj pracujú redaktori i so strojárskym či učiteľským vzdelaním. V Markíze zase herec, právnik, veterinár alebo aj historik a politológ.
Šéfka Centra spravodajstva RTVS Anna Sámelová nevedela povedať, koľko žurnalistov je vo verejnoprávnom médiu. Zhodnotila, že šikovnejší sú absolventmi nenovinárskych odborov. „Základné princípy novinárskej tvorby človek nadobudne výrazne rýchlejšie ako odborné vedomosti v oblasti financií, sociálnych vecí či práva.“
Žurnalisti v číslach
Uchádzači zo žurnalistiky a podobných odborov si najčastejšie hľadajú prácu na pozícii redaktor a novinár.
Priemerný plat novinára je 923 eur.
Za posledné tri roky narástol novinársky plat o dve percentá.
Počet absolventov novinárskych škôl v posledných rokoch narástol, no počet pracovných miest na profesia.sk, cez ktorú hľadajú médiá redaktorov, klesá.
V roku 2008 bolo voľných miest na pozíciu novinára 270, v roku 2010 ich bolo už iba 148.
profesia.sk a platy.sk
Počet prijatých študentov:
Katedra žurnalistiky UK v Bratislave 50 študentov ročne.
Katedra žurnalistiky UKF v Nitre 25 študentov ročne.
Katedra žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku 40 študentov ročne.
Fakulta masmédií UCM v Trnave 140 denných a 120 externých študentov ročne.
Fakulta masmédií, Paneurópska vysoká škola v Bratislave 50 študentov ročne.
Masmediálne štúdiá na Prešovskej univerzite 25 študentov ročne
Tituly zo žurnalistiky začne dávať aj syndikát
Siedmu novinársku školu povolila vláda minulý týždeň. Začať výučbu chce od tejto jesene v priestoroch ekonomicky podvyživeného syndikátu.
BRATISLAVA. Má to byť moderná vysoká škola, ktorá sa chce výrazne odlíšiť od jestvujúcich žurnalistík.
Takto predstavuje Akadémiu médií jej šéf Ján Füle, bývalý predseda Slovenského syndikátu novinárov, hovorca prezidenta Rudolfa Schustera a šéf prezidentskej kampane Ivety Radičovej.
Hoci je už polovica augusta, Füle verí, že školu pre budúcich novinárov otvorí už na jeseň. Bude môcť poskytovať len bakalárske vzdelanie asi šesťdesiatim študentom.
„Nás netrápi, koľko novinárskych škôl je, ale uplatnenie ich absolventov. Preto sa chceme postarať o prax pre študentov,“ povedal Füle.
„Syndikát novinárov bude fungovať i naďalej vo svojej budove, kde budú tlačové besedy. Naši študenti budú môcť robiť tlačový servis,“ povedal Füle o prepojení na prax.
Okrem odborníčky na televíznu žurnalistiku Stanislavy Benickej, menoval Füle medzi budúcimi vyučujúcimi najmä pedagógov z Katedry žurnalistiky UK. Ľudí z novín či televízií nespomenul.
Akadémii poskytne priestory syndikát, jeden z jej zakladateľov. Predseda syndikátu Peter Kubínyi chce budovu na lukratívnom mieste v centre Bratislavy založiť v banke za úver a riešiť tak akútne finančné problémy syndikátu.
Ján Glovičko
