LONDÝN. Tvrdí to americký investor George Soros v článku zverejnenom vo Financial Times.
Podľa Sorosa európsky bankový systém ohrozujú veľké nerovnováhy. Zavedenie eura spôsobilo v niektorých krajinách, ako sú Španielsko a Írsko, realitný boom. Banky eurozóny patria k najzadlženejším a potrebujú ochranu pred úverovými rizikami.
"Prvým krokom bolo, že Európsky fond finančnej stability získal oprávnenie zachraňovať banky. Teraz je potrebné výrazne navýšiť kmeňový kapitál. Ak nejaká agentúra garantuje solventnosť bánk, musí na ne tiež dohliadať. Silná európska banková agentúra by mohla ukončiť incestný vzťah medzi bankami a regulačnými orgánmi," uviedol Soros.
Druhou zložkou riešenia sú spoločné európske dlhopisy, takzvané eurobondy. Zavedenie eura malo posilniť konvergenciu ekonomík, pričom v skutočnosti ešte prehĺbilo rozdiely medzi nimi, ako sú napríklad výška dlhu alebo konkurencieschopnosť. "Ak vysoko zadlžené krajiny musia platiť vysoké rizikové prirážky, ich dlh sa stáva neudržateľným. To sa deje v súčasnosti. Riešenie je zrejmé. Deficitným krajinám musí byť umožnené, aby refinancovali svoj dlh za rovnakých podmienok ako krajiny s prebytkom."
To sa podľa Sorosa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom spoločných dlhopisov, ktoré by spoločne garantovali všetky členské štáty eurozóny. "Tento princíp je jasný, ale vypracovanie detailov bude vyžadovať množstvo práce. Aká agentúra ich bude vydávať a akými pravidlami sa bude riadiť? Eurobondy by mali byť pod kontrolou ministrov financií eurozóny. Táto rada ministrov by bola fiškálnym náprotivkom Európskej centrálnej banky (ECB). Tiež by bola európskym náprotivkom Medzinárodného menového fondu (MMF)."
Preto sa bude diskusia sústreďovať na problém hlasovacích práv. "ECB funguje na princípe jedného hlasu na každú krajinu, MMF stanovuje práva na základe výšky príspevkov. Ktorý z týchto princípov prevládne? Prvý by znamenal bianko šek pre dlžníkov, druhý by mohol viesť k zachovaniu dvojrýchlostnej Európy. Bude potrebný kompromis."
Soros si je dobre vedomý, že osud Európy závisí predovšetkým od Nemecka a že eurobondy predražia jeho financovanie. Preto bude musieť každý kompromis viesť k tomu, že Berlín bude mať hlavné slovo. Podľa Sorosa však Nemecko má mylné predstavy o makroekonomickej politike, ktoré vnucuje Európe. "Avšak to, čo funguje v Nemecku, nemôže fungovať vo zvyšku Európy. Žiadna krajina nemôže trvale dosahovať obchodné prebytky bez toho, aby iné mali deficity. Nemecko musí súhlasiť s pravidlami, ktoré ostatní môžu dodržiavať."
Tieto pravidlá musia podľa Sorosa viesť k postupnému znižovaniu zadlženosti. Tiež však musia umožniť krajinám s vysokou nezamestnanosťou, ako je Španielsko, hospodáriť s deficitom.
Soros navrhuje, aby sa deficity refinancovali len vydávaním eurobondov. Bruselský think-tank Bruegel navrhoval, aby spoločné dlhopisy tvorili 60 % z celkového externého dlhu členov eurozóny. Podľa Sorosa je toto percento nízke vzhľadom na vysoké rizikové prirážky na dlh krajín eurozóny. "Podľa môjho názoru by nové emisie mali byť kompletne v eurobondoch až do výšky stanovenej radou ministrov. Vyšší objem eurobondov požadovaný nejakou krajinou by znamenal tvrdšie podmienky, ktoré by stanovila rada. Rada by mala byť schopná presadiť svoju vôľu, pretože odopretie práva vydať dodatočné eurobondy by bolo efektívnym zastrašujúcim prostriedkom."
To podľa Sorosa vedie k tretiemu problému. "Čo sa stane, ak nejaká krajina nebude ochotná alebo schopná dodržiavať dohodnuté podmienky? Nemožnosť emitovať eurobondy by viedla k neriadenému krachu alebo devalvácii. Pri absencii mechanizmu vystúpenia by to mohlo mať katastrofálne dôsledky." Grécko je podľa Sorosa exemplárnym príkladom a veľmi bude záležať od toho, ako nakoniec dopadne.
Informoval o tom Financial Times.
