Nie je kríza prejavom zlyhania poučiek klasickej ekonómie o voľnom trhu, ktorých najdôležitejším praktickým reprezentantom boli USA?
„Vôbec nie. Rastúce dlhy a deficity nemali s kapitalizmom nič spoločné, sú politickým problémom. Politici si kupujú hlasy sľubovaním všetkého možného, čo však musia zaplatiť nasledujúce generácie – od vysokých dôchodkov až po zdravotnú starostlivosť. USA už nie sú laissez-faire krajinou, akou bývali v minulosti. V dvadsiatom storočí sa výdavky vlády zvýšili asi z desiatich na štyridsať percent hrubého domáceho produktu.“
Ako ovplyvní zníženie ratingu USA praktický život vlády a obyvateľov?
„Najdôležitejším dôsledkom je, že si každý v štátoch teraz uvedomuje, že situácia je vážna a že výdavky vlády treba dostať pod kontrolu. Ratingové agentúry tým Amerike spravili veľkú službu. Ak by rating klesol ešte hlbšie, zvýšili by sa úrokové sadzby na kapitálovom trhu. A ak by sa tie zvýšili významne, Spojené štáty by sa teoreticky mohli dostať do rovnakej situácie, v akej sú Gréci.“
Čakáte, že bude hodnota dolára klesať?
„Jeho absolútna hodnota bude klesať súčasne s narastajúcou infláciou, ktorá bude podľa mňa vyššia v nasledujúcich rokoch. Otázka je, či bude hodnota dolára klesať aj relatívne. Ak budú pokračovať problémy v eurozóne, tak ľudia budú ďalej pchať peniaze do dolárov. Ak bude trvať americký problém, budú dávať peniaze do zlata. Dôvod, prečo sa doláru darí tak dobre a nie horšie je, že problémy eurozóny vnímajú investori ako vážnejšie, než tie v Spojených štátoch.“
Čo by sa muselo stať, aby dolár prestal byť najdôležitejšou menou na svete, aby sa ním napríklad prestala obchodovať ropa, či aby si ho centrálne banky neukladali do svojich rezerv?
„Musela by existovať dôveryhodná alternatíva. Euro by takou alternatívou mohlo byť, ale európske problémy sú aj podľa mňa horšie, než americké. Čínsky juan je zviazaný s dolárom, takže pre nich nemá zmysel niečo meniť. Británia má podobné ťažkosti ako zvyšok Európy a švajčiarska ekonomika je príliš malá na to, aby jej mena mohla byť rezervnou menou. Takže zostáva zlato. Možno sa ešte dožijeme toho, že sa vráti zlatý štandard. To by nemusela byť zlá myšlienka.“
Ako by to ovplyvnilo Spojené štáty?
„Dolár by mohol začal klesať oproti ostatným menám. To by pomohlo exportu Spojených štátov a poškodilo by to ich dovoz. Ešte dôležitejšie je, že všetky novo vytlačené doláre americkej vlády by sa priamo premietli do vyššej inflácie. To by zvýšilo životné náklady, a tým aj tlak na vládu, aby začala s reformami. Nakoniec, rád by som videl, ako dolár stráca svoj status rezervnej meny sveta. Ale na to svet potrebuje alternatívu.“
Mohlo by euro vinou problémov v USA získavať na obľúbenosti?
„Nie veľmi, pretože problémy v eurozóne sú horšie, ako v USA. Pravdaže, ak by krajiny PIIGS z eurozóny vypadli, investori by sa mohli viac zamerať na euro. Vlastne by sa tak z eura stala nová „Deutsche Mark“.“
Aký je rozdiel v dlhovej kríze v USA a v PIIGS štátoch Európy?
„Hlavné problémy sú také isté. Oba bloky trpia príliš vysokými výdavkami vlády a príliš nízkym rastom. Ale v dlhodobom horizonte sú Spojené štáty v lepšej forme, minimálne z dvoch dôvodov. Po prvé, majú lepšiu demografiu. Americké ženy majú viac detí, ako ženy v Európe. Okrem toho v USA existuje konštantný prílev imigrantov z Mexika a ďalších krajín. Spojené štáty, tým, že vždy boli krajinou imigrantov, dokážu ľahšie integrovať nových prisťahovalcov. Tým je americká pracovná sila silnejšia. Druhé plus je, že majú Tea Party, silné hnutie za „malú vládu“, ktoré tlačí na redukovanie úlohy vlády v štáte. Európa nič také nemá. Američania majú tendenciu vysvetľovať si krízu ako krízu socializmu. Európania ju považujú za krízu kapitalizmu.“
Myslíte si, že euro prežije dlhovú krízu?
„Nie pri súčasnej členskej základni. Niektoré krajiny odídu, lebo to samy budú chcieť, a tým budú môcť oslabiť svoju menu a naštartovať rast, a ich odchod bude chcieť aj eurozóna. Najsilnejšie krajiny sa zrejme rozhodnú združiť okolo Nemecka ako menšia, ale silnejšia eurozóna. Predpokladám, že sa to môže stať v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Ale ktovie, čo bude o dvadsať rokov? Euro môže napokon úplne zmiznúť. Veď si spomeňte na československú korunu či juhoslovanský dinár. Obe sa stratili a svet ide ďalej.“
Ako by podľa vás malo reagovať Slovensko na dianie v eurozóne?
„Slovenskí politici by sa mali prestať správať ako nesvojprávni roboti, ktorí prijímajú čokoľvek, čo si Brusel zaumieni. Politici by mali pestovať slovenské štátne alebo národné záujmy a konečne pochopiť, že tí jediní, čo chcú dobre pre Slovensko, sú sami obyvatelia Slovenska. Pravdou je, že je isté riziko byť malou krajinou s malou ekonomikou a nezávislou menou. Ale veľké riziko je spojené so zachraňovaním iných krajín eurozóny. Myslím si, že je zlé a nemorálne od slovenských politikov prevziať grécky dlh a nechať slovenských daňových poplatníkov platiť ho v budúcnosti.“
Ako by mohol vyzerať plán B pre Slovensko, ak plán A, teda euro, zlyhá?
„Plán B má niekoľko alternatív. Jednou je, že väčšina uprednostní členstvo v super-eurozóne s nemeckou dominanciou. Ale takisto dobre môžete fungovať, ak bude super-eurozóna bez Slovenska. Slovensko by sa potom mohlo rozhodnúť, či chce znovu zaviesť korunu, ale používať super-euro bez toho, aby bolo členom eurozóny. Množstvo krajín po svete používa americký dolár, ale žiadnym iným spôsobom nie sú so Spojenými štátmi zviazané.“
Tea Party
americké konzervatívne hnutie za znižovanie vládnych výdavkov a proti zvyšovaniu daní,
názov má odvodený od Bostonského pitia čaju (Boston Tea Party), teda incidentu z 18. storočia, keď americkí novousadlíci pohádzali do mora čaj na protest proti jeho britskému zdaneniu,
aktivizovalo sa v čase, keď Bushova administratíva zachraňovala banky v USA,
The Wall Street Journal označil toto hnutie za najdynamickejšiu silu v USA,
nemá lídra ani pevnú organizačnú štruktúru, ale dosiahlo niekoľko úspechov v amerických voľbách.
