BRATISLAVA. Návrh novely Zákonníka práce mohol narobiť väčšiu škodu ako samotná novela. Medzi uzákonenými zmenami v paragrafe o nadčasoch nie je možnosť rozšírenia takejto práce na 550 hodín ročne pre všetkých zamestnancov.
Okrem zdravotníkov, ktorí už majú výnimku z rozsahu pracovného času, sa táto možnosť bude týkať iba manažérov a ďalších vedúcich zamestnancov.
Pre všetkých ostatných ostáva povolené maximum nadčasov 400 hodín ročne. „Pričom zásada, že priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín, ostáva zachovaná,“ tvrdí minister práce Jozef Mihál. Zákon z 13. júla už podpísal prezident, takže začne byť účinný 1. septembra.
Záleží na odboroch Je pravda, že novela umožňuje rozšírenie nadčasov na príkaz zamestnávateľa na 250 hodín za rok, čo je o 100 viac ako dnes. Bez dohody s odbormi to však nebude možné.
Hlavné zmeny Vedúci zamestnanci budú mať limit 550 hodín nadčasov ročne. Rovnako ako zdravotníci budú mať možnosť odpracovať 56 hodín týždenne. Na základe kolektívnej zmluvy bude možné nariadiť až 250 hodín nadčasov ročne. To je o 100 hodín viac ako dnes. Zdravotníkovi, ktorý dovŕšil 50 rokov, nebude možné nariadiť prácu nadčas. Nik mu však v nej nebude brániť. Kde niet dohody o termíne náhradného voľna, platí, že ho možno vyčerpať do dvanástich mesiacov.
Zákon umožňuje odchýlku od štandardu iba v kolektívnej zmluve, teda na základe výsledku vyjednávania medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov.
„Rozširovanie možností nadčasovej práce je v rozpore s požiadavkami na zosúladenie pracovného a rodinného života a negatívne ovplyvňuje zamestnanosť,“ píše hovorca Konfederácie odborových zväzov Otto Ewiak. Aká reálna je táto hrozba?
Právnička Energeticko-chemického odborového zväzu Zdena Dvoranová hovorí, že záleží na negociačnej schopnosti zástupcov zamestnancov.
„Odborová organizácia má právo vyjednávať rozsah práce nadčas, ktorú zamestnancovi možno nariadiť inak ako upravuje Zákonník práce. Teda aj v menšom rozsahu ako 150 hodín. A žiadať aj vyššie mzdové zvýhodnenie za nariadenú nadčasovú prácu nad určitý rozsah hodín alebo iné benefity,“ tvrdí právnička.
Nemocnice sa chystajú Zamestnávatelia zatiaľ nedokážu konkretizovať dôsledky zmien. Nadčasy nemožno plánovať, podmienkou je prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce alebo verejný záujem. Iná situácia je v zdravotníctve.
Od septembra bude platiť, že lekári či zdravotné sestry staršie ako 50 rokov nemôžu dostať prácu nadčas príkazom. Sestričky v takomto veku budú mať dokonca možnosť odmietnuť nočné.
„V tomto týždni začneme rokovania so zdravotníckymi zamestnancami o súhlase s nadčasovou prácou. So sestrami a pôrodnými asistentkami staršími ako 50 rokov budeme zároveň rokovať o súhlase s výkonom práce v noci,“ povedala riaditeľka Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Iveta Marinová.
Prácu nad rámec bežného času nemožno naplánovať
Podmienkou nadčasov je prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce alebo verejný záujem.
1. Za nadčas sa môže považovať iba práca na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom. Ide o prácu nad určený týždenný pracovný čas a mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
2. Zamestnávateľ môže nariadiť nadčasy len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa však nesmie skrátiť na menej ako osem hodín.
Rozsah a podmienky práce nadčas zamestnávateľ určí po dohode so zástupcami zamestnancov.
3. Príkazom môže zamestnanec po novom dostať najviac 150 hodín nadčasov ročne a po dohode môže odpracovať ďalších 250 hodín. Rozdiel oproti súčasnosti bude v tom, že podľa kolektívnej zmluvy mu možno nariadiť až 250 hodín. Ročný limit práce nadčas ostáva 400 hodín. Iba zdravotník a po novom aj vedúci zamestnanec ho bude mať vyšší - 550 hodín.
Podmienkou je súhlas zamestnanca s predĺžením priemerného týždenného pracovného času nad 48 hodín.
4. Týždenne nesmie ísť o viac ako osem hodín, a to v priemere za štyri mesiace. Zamestnávateľ má možnosť dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov na dlhšom období, za ktoré sa priemer zisťuje - najviac dvanásť mesiacov za sebou.
5. Nadčasy nemožno nariadiť tomu, kto vykonáva rizikové práce, tehotnej, žene alebo mužovi, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, ani osamelému zamestnancovi s dieťaťom mladším ako pätnásť rokov. Vyžaduje sa ich súhlas.
6. Od septembra nebude podľa novely Zákonníka práce možné nariadiť nadčasy ani vtedy, ak pôjde o zdravotníckeho zamestnanca, ktorý už mal 50 rokov.
Pracovný čas
Rozsah a výnimky z neho
Priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov nesmie prekročiť 48 hodín. Výnimku majú len zdravotníci. Od septembra ju budú mať aj manažéri a ostatní vedúci pracovníci. So súhlasom zamestnanca sa týždenný priemer za štyri mesiace po sebe môže vyšplhať až na 56 hodín. Kto nesúhlasí, nesmie byť za to postihovaný. Pre ostatných bude novinkou, že súhlas možno odvolať. Odvolanie je účinné uplynutím jedného mesiaca od doručenia zamestnávateľovi. Rovnomerný, nerovnomerný
Záleží na dĺžke pracovného týždňa. Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú jej rovnomernosť, zamestnávateľ môže jednotlivé týždne rozvrhnúť nerovnomerne. Podmienkou je dohoda so zástupcami zamestnancov, prípadne priamo so zamestnancom. V jednotlivých dňoch rovnomerný pracovný čas nepresiahne deväť hodín. Jeho nerovnomerný náprotivok má limit 12 hodín za 24 hodín. Konto pracovného času
Bude to novinka. Prezamestnanca bude znamenať, že v prípade potreby odpracuje viac, ako má predpísané na týždeň, a pre nedostatok roboty menej alebo nič. Zamestnávateľ mu poskytne dohodnutú mzdu, aj keď má menej práce. Tento spôsob nerovnomerného pracovného času si bude vyžadovať dohodu so zástupcami zamestnancov, prípadne aj so samotným zamestnancom. Pružný pracovný čas
V záujme zvýšenia efektívnosti práce môže zamestnávateľ zaviesť pružný pracovný čas. Kým dnes sa vyžaduje dohoda so zástupcami zamestnancov, od septembra bude stačiť prerokovanie. Pracovná zmena môže byť najviac 12 hodín.
V noci do práce nebudú musieť všetci
Zdravotné sestry chceli možnosť skoršieho odchodu do dôchodku. Dostali možnosť nesúhlasu s nadčasmi a prácou v noci.
BRATISLAVA. Lekárovi či zdravotnej sestre po päťdesiatke nebude možné nariadiť nadčasy. Sestrička v takomto veku sa dokonca môže vyhnúť nočnej práci. Tieto novinky v Zákonníku práce majú ambíciu zmierniť záťaž zdravotníkov, no asi sa minú účinku.
„Pri súčasnom stave odmeňovania takmer žiadna sestra túto možnosť nevyužije,“ hovorí prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Mária Lévyová. „Došlo by totiž k radikálnemu zníženiu jej príjmu a zároveň vymeriavacieho základu pred dôchodkom.“
Odbory namietajú diskrimináciu Sestričky a pôrodné asistentky začiatkom roka začali petíciu o riešení niekoľkých problémov. Vzhľadom na enormnú pracovnú záťaž žiadali o možnosť odchodu do dôchodku v 58. roku života.
Vládna koalícia túto požiadavku odmietla. Ministri zdravotníctva a práce dospeli ku kompenzácii vo forme „vekového“ práva na nesúhlas s prácou nadčas a v noci.
Zástupcovia zamestnancov v iných sektoroch ekonomiky zvažujú podanie na Ústavný súd.
„Takisto žena za pokladňou alebo v strojárskych, hutníckych podnikoch či niektorých automobilkách by mala mať právo odmietnuť robiť nočné alebo nadčas. Ide o jasnú diskrimináciu,“ povedal pre TASR šéf Odborového zväzu Kovo Emil Machyna.
Generačná obmena zlyháva Ročne odíde do dôchodku okolo 1200 zdravotných sestier, štúdium ukončí 500. Negatívnu bilanciu generačnej obmeny ešte zhoršuje odchod do iných odvetví alebo do zahraničia.
„Keď sa nepostaráme o seba, kto sa postará o vás?“ pýtajú sa sestričky v petícii.
Komora dosiahla, že minister zdravotníctva sa musí zaoberať väčšinou jej požiadaviek. Najviac si sľubuje od osobitného zákona o odmeňovaní sestier a pôrodných asistentiek, ktorý by mohol vstúpiť do platnosti v budúcom roku.
Voľno môže prísť neskôr ako peniaze
Rozmyslite si, či vám vyhovuje náhradné voľno, alebo peniaze. V prvom prípade si môžete počkať aj rok od odpracovaných nadčasov.
BRATISLAVA. Forma náhrady za prácu nadčas je otázkou dohody. Ak zamestnanec pristane na to, že si vezme náhradné voľno, nemôže dostať peniaze. Otázka je, čo ak sa so zamestnávateľom nedohodne, kedy si ho má vziať.
Novela Zákonníka práce predĺži lehotu na čerpanie náhradného voľna – z troch na dvanásť mesiacov.
„V prípade, že sa nedohodnú, zamestnávateľ je povinný umožniť mu vyčerpať voľno do dvanástich mesiacov,“ píše ministerstvo práce. Ak firma nakoniec voľno neposkytne, zamestnancovi patrí „mzdové zvýhodnenie“.
Takzvaný príplatok za nadčasy je najmenej 25 percent priemerného zárobku zamestnanca, pri rizikovej práci je minimum 35 percent. „Konkrétnu výšku mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas je potrebné vyjednávať v kolektívnej zmluve,“ hovorí právnička Energeticko-chemického odborového zväzu Zdena Dvoranová.
Odbory vyzývajú ľudí, aby nepristúpili na to, čo im nevyhovuje. „Je právom zamestnanca požadovať za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie,“ dodáva Dvoranová.
Ministerstvo zmenu obhajuje aj zosúladením pracovných a rodičovských povinností. Andrea Hajdúchová z jeho mediálneho odboru povedala, že rodičia si voľno môžu ušetriť napríklad na prázdniny.
