BRATISLAVA. Ministerstvo hospodárstva rozdelilo regióny Slovenska v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti do piatich zón. Podľa týchto zón bude rezort hospodárstva investorom rozdeľovať investičnú pomoc.
Podľa nového návrhu vládneho nariadenia, najhoršie na tom bude investor, ktorý sa rozhodne investovať do odvetvia priemyselnej výroby a cestovného ruchu v okrese, kde je priemerná miera nezamestnanosti nižšia ako priemer nezamestnanosti na Slovensku.
Ten bude môcť na investičnú pomoc vo forme dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný či nehmotný majetok a dotácie na vytvorené nové pracovné miesta zabudnúť.
Zóna A s najväčšou nezamestnanosťou
Rezort hospodárstva rozdelil Slovensko na zóny “A až E“. Do prvej, “A“ zóny, by mali byť zaradené okresy s mierou nezamestnanosti nad 150,01 percenta priemeru nezamestnanosti na Slovensku.
V zóne “B“ by mali byť okresy s mierou nezamestnanosti od 125,01 percenta do 150 percent, v zóne “C“ okresy s mierou nezamestnanosti od 100,01 percenta do 125 percent.
V zóne “D“budú okresy s mierou nezamestnanosti od 75,01 percenta do 100 percent priemeru nezamestnanosti v Slovenskej republike.
Do poslednej “E“ zóny by mali patriť okresy s mierou nezamestnanosti do 75 percent priemeru nezamestnanosti na Slovensku.
Za A zónu dostanú najviac
Najväčšiu štátnu pomoc tak dostanú investori, ak sa rozhodnú investovať v okrese zaradenom do zóny “A“.
Pre takéhoto investora, ktorý sa rozhodne preinvestovať do 50 mil. eur v akomkoľvek odvetví, navrhuje rezort hospodárstva pre západné Slovensko 40-percentnú a pre východné a stredné Slovensko až 50-percentnú výšku štátnej pomoci z preinvestovaných prostriedkov.
Pre investičné zámery s oprávnenými nákladmi sa navrhované maximálne intenzity pomoci môžu zvýšiť pre malé podniky o 20 percent a pre stredné podniky o 10 percent.
Pre investičné zámery v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou sa navrhované maximálne intenzity pomoci môžu zvýšiť o 15 percent.
“Táto diferenciácia umožňuje poskytnúť vyššie percento pomoci odvetviam hospodárstva s vysokou pridanou hodnotou, ktorých rozvoj je prioritným záujmom a naopak obmedzuje pomoc pre odvetvia hospodárstva, ktoré sú z hľadiska tvorby pridanej hodnoty menej atraktívne, pričom zachováva princíp poskytovania vyššej miery investičnej pomoci investičným zámerom s vyššou pridanou hodnotou v menej rozvinutých regiónoch,“ uviedol rezort hospodárstva.
Pre veľké investičné zámery s oprávnenými nákladmi viac ako 50 mil. eur sú maximálne intenzity pomoci upravené podľa usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 až 2013.
Miškov chce stimuly zrušiť
Minister hospodárstva Juraj Miškov plánuje zrušiť poskytovanie investičných stimulov ešte počas svojho pôsobenia na ministerstve.
“Urobím všetko pre to, aby sa poskytovanie investičných stimulov zrušilo ešte počas tohto volebného obdobia,“ povedal koncom júna minister Miškov. Podľa neho by investičnú pomoc mohlo nahradiť napríklad kvalitné podnikateľské prostredie.
Miškov považuje investičné stimuly za deformáciu podnikateľského prostredia. “Ale na druhej strane vnímame širší kontext poskytovania investičnej pomoci a považujeme ich za také pomocné kolieska Slovenska, ktoré verím, že časom nebudeme potrebovať.
Verím, že budeme natoľko atraktívnou krajinou pre investorov, že nebude musieť poskytovať žiadne investičné stimuly,“ konštatoval vtedy Miškov, ktorý poskytovanie stimulov v súčasnosti vníma napríklad ako náhradu za nevybudovanú diaľničnú sieť.
