Základom kompromisu medzi koalíciou a opozíciou môže byť dohoda o dlhovom strope, ktorý by časom klesal.
BRATISLAVA. Slovensko nemá problémy ako Grécko, Írsko alebo Portugalsko. Hoci nám rastie riziková prirážka, dokážeme si požičať lacnejšie než Španielsko a Taliansko.
Slovensko patrí medzi šesť krajín eurozóny, ktorých verejný dlh je pod „maastrichtskou“ hranicou 60 percent HDP.
Eurozóna je však pod tlakom finančných trhov. Aby sa dosahy dlhovej krízy obmedzili, politici hľadajú dohodu na zavedení takzvanej dlhovej brzdy cez ústavný zákon.
Presadiť hranicu, nad ktorú by sa krajina nemala zadlžovať, chce vláda aj podľa programového vyhlásenia.
Čas pre politikov
Politici z koalície a opozície zatiaľ nedospeli k dohode o hranici, sankciách či fiškálnej rade, ktorá by na to všetko mala dozerať. Nevylučujú, že to stihnú do októbrovej schôdze. No musia na to nazbierať aspoň 90 hlasov.
„Na expertnej úrovni sme sa viacmenej dohodli. Teraz prebiehali politické rokovania vnútri klubov,“ tvrdí poslanec Anton Marcinčin (KDH). Riešením by podľa neho mohol byť dlhový strop na úrovni 50 percent HDP po určitom prechodnom období. Ak by sa táto hranica dohodla hneď, vláda by sa nevyhla sankcii.
Náš verejný dlh sa dnes blíži k 45 percentám HDP. Asi od tejto úrovne by začali plynúť sankcie. Prekročenie stropu by viedlo k pádu vlády.
„Nie je to ešte definitívne uzavreté,“ vraví poslanec Smeru Ján Počiatek. Jeden z návrhov podľa neho hovorí, že strop by postupne klesal z úrovne 60 percent na 50 percent, možno aj nižšie v závislosti od hospodárskeho cyklu.
Rozhodnúť má verejná diskusia. „Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ dodal Počiatkov stranícky kolega Peter Kažimír.
Čo hovoria ekonómovia
Dlhový strop majú v USA určený absolútnou sumou, ktorú viackrát zvyšovali.
Španielsko chce do júna 2012 cez ústavný zákon presadiť, že dlh krajiny po roku 2020 neprevýši 60 percent HDP. Dnes je 64 percent.
Slovensko by podľa ekonómov malo byť na seba prísnejšie. „Jedna možnosť by bola určiť limit na úrovni 50 percent HDP s tým, že tento strop sa automaticky zníži na 40 percent, napríklad po piatich až siedmich rokoch,“ hovorí hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký.
Podľa analytika M.E.S.A.10 Radovana Kavického by sa mohla zvážiť aj hranica dlhu stanovená v absolútnej výške podobne, ako to majú v USA. Keďže naše ročné HDP je zhruba 66 miliárd eur, dlhový strop na najbližšie tri roky by mohol byť v polovičnej výške 33 miliárd eur, tvrdí Kavický.
Lídri Nemecka a Francúzska žiadajú zakotviť do národných ústav aj pravidlo vyrovnaného hospodárenia. S tým Smer úplne nesúhlasí.
V Nemecku majú pravidlo, podľa ktorého je v čase krízy prípustný malý deficit. No ak sa ekonomike darí, vláda musí hospodáriť s prebytkami.
„Toto pravidlo je podstatne silnejšie ako dlhový strop,“ hovorí Zlacký. Platí totiž, že čím vyšší je nominálny rast ekonomiky, tým si krajina môže dovoliť vyšší deficit bez toho, aby stúplo celkové zadlženie v pomere k HDP.
