Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Gréckej vláde ešte nedávno hrozilo, že nebude mať v júli na výplatu dôchodkov a miezd v štátnej správe. Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska únia podmienili uvoľnenie ďalšej časti v hodnote 12 miliárd eur z vlani dohodnutej pomoci balíkom úspor. Nakoniec sa grécky parlament koncom júna dohodol na úsporných opatreniach za 28 miliárd eur do roku 2015 a na privatizácii majetku za 50 miliárd. Peniaze im prišli.
Prerušená misia
Grékom opäť prihára. V druhej polovici septembra by mali dostať ďalšiu tranžu. Ukazuje sa, že krajine sa nepodarí stlačiť tohtoročný deficit verejných financií na 7,6 percenta HDP, na čo sa zaviazali.
Úsporné opatrenia nevynášajú dostatočne a situáciu komplikuje aj prepad gréckej ekonomiky. Podľa agentúry Reuters deficit dosiahne minimálne 8,6 percenta. Grécka vláda hovorí o schodku 8,1 až 8,2 percenta.
Zástupcovia únie, MMF a Európskej centrálnej banky, ktorí prišli do krajiny overiť, ako vláda plní dohodu, na desať dní prerušili rokovania. Majú iný pohľad na to, prečo Gréci neplnia dohodu.
Grécky minister financií Evangelos Venizelos v piatok povedal, že ekonomický prepad krajiny bude v tomto roku asi päť percent, pôvodne sa čakalo 3,5 percenta.
Zástupcovia medzinárodnej misie vidia problém najmä v tom, že Gréci nezaviedli niektoré strednodobé opatrenia, ku ktorým sa zaviazali. Meškajú tiež s privatizáciou. Do konca septembra chceli predajom štátneho majetku získať 1,7 miliardy eur a do konca roka päť miliárd, no nestihnú to.
Európske akciové trhy aj preto v piatok boli v mínuse.
Odkázaní na pomoc
Oslovení ekonómovia nepredpokladajú, že by Gréci nakoniec peniaze nedostali. „Narazilo by to na nesúhlas Nemecka, Francúzska a ďalších veľkých členov eurozóny,“ hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová.
Nedá sa však čakať ani to, že by sa Gréci v najbližších rokoch dokázali vrátiť na finančné trhy. Len úročenie dvojročných gréckych dlhopisov dosiahlo včera podľa Trim Broker 46,5 percenta.
„Je len otázkou dvoch až troch rokov, keď sa ukáže, že treba časť gréckeho dlhu odpísať. Nehovorím o desiatich percentách, ale zhruba o 30 až 60 percentách,“ predpokladá Šichtařová.
