STV si dala ukradnúť svoju verejnoprávnosť dávno, keď sa stala politickou handrou. Zmeniť jej imidž zo dňa na deň nejde, tvrdí generálna riaditeľka RTVS MILOSLAVA ZEMKOVÁ.
Ako sa zmenila RTVS po vyše polroku, čo vás poslanci oficiálne zvolili za generálnu riaditeľku?
„Prvé dva mesiace boli absolútnym chaosom, veľmi ťažko opísateľné ako systém. Bolo to vysoko krízové riadenie. Postupne sme to začali upratovať. Vedeli sme, že situácia je zlá, ale nemali sme analýzy, do čoho ideme. Až takéto som si to nepredstavovala. Bolo obdobie, keď sme si so štatutármi hovorili, či toto má zmysel. Robili sme dvadsať hodín denne. Teraz je situácia normalizovaná. Procesy začínajú sadať, ako keď niečo rozstrelíte a potom skladáte pazl.“
Je reálne spojiť dve médiá, keď len televízia mala dlh takmer štyridsať miliónov eur a obe sídla delí od seba celé mesto?
„Firmy spojené aj tak, že rozhlas je na jednom konci mesta a televízia na druhom, fungujú aj inde. Príkladom je ORF vo Viedni. Fúziu možno spraviť aj s dlhom. Nesúvisí s tým, ako niekto hospodáril pred nami, ale s nastavením systému do budúcnosti. Tlačíme pred sebou stratu. V projekte sme predpokladali, že znížime náklady o dvadsať miliónov, v rozpočte ich znižujeme o dvadsaťtri miliónov a zdá sa, že ku koncu roka bude to číslo ešte lepšie. Ten systém bol budovaný tak, že sa nabaľovali nové agendy, ale staré ostávali. Tento vysoko agresívny prístup sa tak ukázal ako dobrý.“
Boli obe médiá na spojenie pripravené?
„Všetko sme robili v časovom strese, za chodu. Nemali sme projektovú a skúšobnú fázu. Takýto spôsob je vysoko rizikový. Už sme za rizikom, systém bude fungovať.“
Ako spätne hodnotíte politické rozhodnutie v rýchlosti spojiť dve veľké médiá bez prípravy na fúziu?
„Politici každého krídla alebo spektra ju vždy plánovali. Predchádzajúci minister kultúry to plánoval v inom kroku. Najskôr chcel urobiť priestorovú fúziu, až potom inštitucionálnu. Nový minister otočil proces. Mali sme veľmi málo času na to, aby sme to pripravili. To rozhodnutie je však logické. Takto uvažujú nielen naši politici, ale takto sa uvažuje v Európe aj tam, kde ešte nie sú spojené médiá. Tento spoločný systém má isté šetriace mechanizmy, má však aj nevýhody.“
Zaujímajú sa o RTVS politici, stretávate sa s nimi?
„Politici sa veľmi zaujímajú o RTVS. Skôr však registrujeme sťažnosti skoro od všetkých strán, že sa im málo venujeme. V parlamente je na to fórum, parlamentný výbor pre kultúru a médiá. Keď nás pozvú, tak predtým niektorí poslanci, ktorí si potrebujú vysvetliť niektoré veci, zavolajú. Neformálne sa nestretávam s politikmi. Slušnosť káže, že keď sú na pôde rozhlasu alebo televízie najvyšší štátni predstavitelia, tak ich pozvem na kávu. Nie vždy majú čas, ale ak áno, tak sa takéto formálne stretnutie uskutoční.“
Kritizujú vás iba za malý priestor, ktorý im poskytujete?
„Samozrejme, existuje kritika aj od jednotlivých poslancov, ale to nie je kritika, čo by sme mali ako robiť alebo toto by sme mali robiť inak. Spravidla sú to politické útoky, na ktoré nikdy nereagujem a ani nebudem. Preto ich ako kritiku nevnímam.“
Od začiatku, skôr ako sa stali témami hromadné prepúšťanie, program či rozpočet RTVS, pútal pozornosť váš plat. Prečo sa o ňom stále diskutuje?
„Nešla som do projektu pre plat. Možno je ten plat aktuálny pre vás, pre mňa nie je. Mňa to nezaujíma.“
Minister kultúry ho chce opäť zvýšiť.
„To je jeho záležitosť, je to politická vec. Je to vyjadrenie významu navonok. Mňa tieto debaty urážajú, urážajú ma preto, že plat generálneho riaditeľa veľkého média je desatinový, polovičný alebo tretinový oproti riaditeľským platom v súkromných médiách. Akceptujem to, že v systéme sú ľudia, ktorí majú vyšší plat ako ja. Ak toto chcel dokázať parlament, dokázal to. Ak by som do toho išla pre plat, už by som dávno odišla. Ako riaditeľka rozhlasu som mala štyritisíc eur. Ako riaditeľka rozhlasu a televízie, podstatne väčšieho média, mám tritisíc. Plus odmeny, ktoré mi nemuseli dať. Ani mi ich nemusia dať. Takýto spôsob života, aký vedú top manažéri, je však omnoho drahší, aký by som viedla napríklad ako riaditeľka galérie.“
Ak vás to uráža, neuvažovali ste, že zastavíte ministra, aby nepredložil návrh na zvýšenie vášho platu?
„Ako to môžem zastaviť? To sú politické veci, nemôžem zasahovať politikom do ich práce. Keď sa chcú hádať o mojom plate, nech sa hádajú. Mám dosť čo robiť, aby som sa od toho odosobnila. Nikdy som to v novele nenavrhovala ani nekomentovala. Nikto neberie do úvahy, že toto je priemysel, obrovský holding. Na nás sa však vzťahujú všetky zákony, ktoré sa týkajú ministerstiev a štátnej správy. Keď sa pokazia switche, my ich musíme obstarávať. Musíme ich nakúpiť cez verejné obstarávanie, čo zaberie sedem mesiacov, ale medzitým musíme vyrábať. Musíme si ich načas požičať. Nikto v parlamente netuší, že ide svojím zameraním o výrobný podnik a nie o okresnú knižnicu.“
V návrhu novely zákona sa upravujú aj koncesionárske poplatky. Ak sa zrušia, ovplyvní to fungovanie RTVS?
„Je to kľúčová téma. Verejnoprávne médiá sa tak volajú, pretože si ich verejnosť platí. Ak ich bude platiť štát, bude to štátne médium. Verejnosť nemala čas sa stotožniť s tým, že médiá sú ich, nie ministerské alebo vládne. Spoločnosť nebude vnímať opätovné zoštátnenie ako krivdu, ľudia nemajú pocit, že sa im niečo berie, ale že sa im niečo pridáva. Nebudú platiť približne päťdesiatpäť eur. Pre niektoré rodiny to, samozrejme, znamená veľa.“
Čo RTVS prinesie financovanie cez štát?
„Dve veci. Financovanie zo štátneho rozpočtu bude pohodlnejšie, lebo financie budú garantované a pravidelné. Koncesie nám z rôznych dôvodov klesajú, nedá sa s nimi dobre plánovať. Druhá vec je, že kto platí, ten rozhoduje, ten riadi, ten zasahuje, ten ovláda, ten vlastní. Tento návrh nemá ochranné mechanizmy, aby RTVS chránil. Napríklad aby financovanie išlo nezávisle od akéhokoľvek ministerstva, podobne ako sú platené vysoké školy. Nie cez ministerstvo školstva, ale rovno zo štátneho rozpočtu cez kontrolný systém ministerstva financií. My pôjdeme cez ministerstvo kultúry.“
Napriek strate, ktorú RTVS zdedila, ste za prvých šesť mesiacov v prevádzkovom rozpočte dosiahli zisk päť miliónov eur a znížili ste aj záväzky. Ako sa vám to podarilo v takom krátkom čase?
„Celkovo sme ušetrili 23 miliónov, zisk máme päť miliónov eur. Reštrukturalizovali sme celý systém finančných vzťahov, dodávateľsko-odberateľských vzťahov, vnútorného plánovania a obehu peňazí. To sú manažérske nástroje. Na tomto výsledku, ktorý sa dá považovať za priebežný zisk, sa podpísalo rozpočtové provizórium. Bolo mimoriadne tvrdé a nepovoľovalo nakúpiť takmer nič. Má to však svoje negatíva, lebo sme nemohli investovať napríklad do programu. Rozpočet sme z dostupných zdrojov plánovali ako stratový s približnou stratou päť miliónov eur. Ten polročný zisk je veľký úspech manažmentu, sama by som to nedokázala. Ešte väčší úspech by bol, keby sme skončili celý rok bez straty. To by bol signál, že systém je nastavený dobre.“
Manažment RTVS prebrali predovšetkým rozhlasáci. Bývalý šéf športu STV vám vyčítal, že ľudia v televízii cítia prevahu rozhlasákov, ktorí nevedia televíziu dobre riadiť.
„Vôbec sa nevyjadrujem k tomu, čo hovorí pán Foltýn (bývalý šéfredaktor športu v STV, pozn. redakcie). Nikdy to nerobím voči bývalým zamestnancom. Mal právo a možnosť meniť veci, keď bol vo vnútri v systéme. Riešil iné veci, s ktorými máme teraz právne problémy.“
Nie je teda prevaha rozhlasákov?
„Televízakov je viac. My sa snažíme dať dokopy tímy. Ľudia, ktorí tvrdia, že rozhlasáci sú nič, lebo robia iba so zvukom, sú mi rovnako nesympatickí ako tí rozhlasáci, ktorí tvrdia, že sa s televízakmi nedá robiť. Patria do jednej inštitúcie a nepripúšťam delenie na rozhlasákov a televízakov. Áno, zobrala som si do manažmentu ľudí z rozhlasu, ktorým dôverujem. Ale ak niekto tvrdí, že Machaj nie je televízak, tak je na omyle. Machaj staval Dvojku za Rybníčka.“
Keď si zapnete večer Správy, o čom premýšľate?
„Že potrebujú nové štúdio, že potrebujú nové tváre, potrebujú nový imidž, nový program a nové promo. Vieme o tom.“
Boli ste spokojná, ako verejnoprávna televízia pokryla smrť Pavla Demitru?
„Pýtam sa, mohla byť lepšia s tým, čo máme? Podľa mňa bola dobrá.“
Máte najväčší televízny archív, zmluvy s ruskými televíziami.
„Treba sa opýtať šéfky spravodajstva a šéfa publicistiky. Programový riaditeľ Machaj sa ich pýtal. Odpoveď bola, že robili, čo mohli.“
Prečo sa STV venovala tejto udalosti stroho? V prvý deň len pár minút. Bolo veľa ľudí na dovolenke alebo čo sa stalo?
„STV nie je taká operatívna, ako by sme potrebovali, nedokáže tak pružne reagovať, ako by mala. To všetko si uvedomujeme.“
Plánujete personálne zmeny?
„Samozrejme. Bavme sa však v konkrétnej rovine. Kto je zlý, kto zle robí? Prečo sme takí pomalí? Samozrejme, to súvisí s technikou, s previazaním programov, s editormi. Priestor na zmeny v spravodajstve však nebudem navrhovať ja, ale pani Anna Sámelová (riaditeľka centier spravodajstva, pozn. redakcie) alebo programový riaditeľ.“
Riaditelia STV často hovorili, že ich sledovanosť nezaujíma a nezaoberajú sa číslami z píplmetrov. Ako vnímate tieto čísla?
„Čísla, ktoré majú výpovednú hodnotu, nie sú zbytočné alebo nadbytočné. Ak by boli, tak by som nepodpísala zmluvu s PMT. Potrebujeme ich, najmä na predaj reklamy a po druhé nám ukazujú výkonnosť relácií. V trende, ak má niektorý slot stále klesajúce čísla alebo nulové, tak tam nemá čo robiť. Ako tvorca relácie musíme vedieť, že nemôžeme vysielať iba pre seba. Existuje pravdepodobne nejaká hranica, aj keď ju doteraz nikto nepomenoval. Čísla nie sú nepriateľ.“
Prepad sledovanosti sa ani po polroku nezastavil.
„O akom prepade hovoríte? Hovoríte o sledovanosti skupiny 12-54, ktorou disponujete načierno, alebo reálnej sledovanosti? O čom hovoríme?“
Hovorme o sledovanosti spravodajstva a sledovanosti divákov vo veku dvanásť plus. Jej pokles sa nezastavil.
„To sú veci, na ktoré som upozornila v projekte. Ja to viem, ale pozrite si krivku a trend. Nie je to otázka posledných dní alebo polroka, ale je to trend v tom médiu, celkove je verejnoprávny sektor v kríze. Na to, aby čísla išli hore, musíme ich najskôr stabilizovať. Na to, aby sme ich stabilizovali, najprv musíme napríklad ukončiť hromadné prepúšťanie. Na to, aby sa na spravodajstvo dalo pozerať, potrebujeme urobiť nové spravodajské štúdio. Na to, aby sme ho mohli urobiť, musíme obstarávať. Obstarávame. Len tu to všetko trvá mesiace, nedá sa to zo dňa na deň. Ja to všetko viem, ale hnevá ma, ak sa pracuje s číslami, ktoré sú účelové. S číslami 12-54 sa predáva produkt, my predávame 12 plus. STV pozerajú aj starší diváci a tiež diváci pod dvanásť rokov, takýchto je 40 percent našich divákov.“
Neobávate sa, že kým prídu tieto zmeny, stratíte takmer všetkých divákov a televízia definitívne opustí službu verejnosti?
„Televízia si dávno dala ukradnúť svoju verejnoprávnu funkcionalitu. Tým, že súťažila s licencovanými vysielateľmi. Doteraz nemá v hlave upratané to, čím a kým má byť. Na tom pracujeme. Nemôže byť verejnoprávne médium zodpovedné, dôveryhodné a úspešné, ak je pätnásť rokov kmásané kauzami typu politické handry, ekonomický rozvrat a ďalšie. To všetko spolu súvisí aj so spravodajstvom. Malo by byť výkladnou skriňou a vieme, že nie je. Pracujeme na tom. Ak očakávate, že za mesiac alebo dva ho pretočíme na najlepšie spravodajstvo na Slovensku, tak to nevieme urobiť tak rýchlo. Ani som to nesľubovala. Zásadné zmeny pripravujeme na rok 2012.“
Niektoré zmeny už prišli, napríklad pohyb vysielacieho času Správ a komentárov, skrátenie Správ na pätnásť minúť.
„Kto hovorí o skrátení Správ? My ich predlžujeme. To, že ich delíme na domáce a ostatné, je iná vec. My ich neskracujeme, my im dávame väčší priestor. Je to zlá interpretácia.“
Presúvali ste napokon aj Večerníček. Tieto zmeny na diváka môžu pôsobiť chaoticky. Sú to zmeny, ktoré už robíte vy.
„Pôsobia na vás chaoticky? Večerníčku vieme dať fixný čas na Dvojke. Celé roky bijú do televízie, že Večerníček má plávajúci čas. Toto bol najväčší kameň úrazu. Ten, kto má dnes Jednotku, má aj Dvojku. Kto chce Večerníček, tak si ho zapne presne v ten istý čas, vo fixnom čase. Myslíte si, že to bolo zlé, dať mu fixný čas? Robí niekomu problém prepnúť z Jednotky na Dvojku?“
To znamená, že tieto zmeny už neprejdú ďalšími zmenami od januára?
„Programová štruktúra bude vychádzať z päťročnej koncepcie, s ktorou ideme na Radu RTVS. Tá mení filozofiu Jednotky aj Dvojky. Samozrejme, že dôjde k zmenám. Musí k ním prísť. Urobíme významné a významové zmeny. Potom máme právo použiť nové značky.“
Vo vašom projekte ste zmeny v označovaní staníc nenavrhovali.
„Nehovorila som, že sa nikdy nemajú meniť. Vznikla nová inštitúcia. Všeobecne skratka RTVS nemá značku. Pozrite si ten úradnícky web, ktorý musíme mať zo zákona. Tam je len také logo, ktoré vymysleli naši technici. Takto to nemôže ísť. Zadanie bolo vytvoriť jednoduchú značku RTVS. Ako vysielateľa. Neruším značky STV ani rozhlasu. To, že grafici rozpracovali značky, vedia, že to načasovanie sa bude viazať na zmeny zvnútra, na zmenu obsahu. Až potom môžeme ísť von s novou značkou pre programové služby. Stále ešte hovoríme o tom, že vysiela Jednotka alebo Rádio Slovensko. Hoci rozhlas ani televízia už nie sú vysielateľmi. Vysielateľom je RTVS. Nemáme ako spustiť diskusiu, tak sme značky zaregistrovali, čo tú diskusiu spustilo. Mohli sme ich v registračnom procese zaplombovať. Neurobili sme to, sú vonku a diskutuje sa. My reakcie čítame a pracujeme s nimi. Nebudeme tieto značky zatiaľ používať, ale sú základom pre ďalšiu prácu. Nerobia nám to agentúry, ale robí to náš riaditeľ centra kreativity spolu s malým tímom.“
Ako by malo vyzerať televízne vysielanie RTVS od prvého januára po zmenách?
„Moja predstava je úplne iná, ako je súčasnosť. Predstava súvisí s tým, ako majú byť tieto kanály orientované. Základnou otázkou, o ktorej budeme rozhodovať, je plnoformátová Jednotka. Mala by byť dynamickejšia, flexibilnejšia a nemala by obsahovať všetko, čo zákon chce. Špecializované programy by mali byť umiestnené na Dvojke. Ako samostatná programová služba by mal vzniknúť web, ktorý pracovne voláme rtweb. To, čo sa nedá vtesnať do zákonnej skladačky plnoformátu, divák nájde na rtwebe. Čo sa týka programov, budú to veci licencované aj vlastné, budú to veci aj drahé, relatívne drahé a ktoré nebudú mať reprízy.“
Bude to obdoba Rybníčkovho reštartu?
„Má to iný filozofický náboj. Nie je to nový začiatok. V angličtine to vystihuje slovo reload. Ide nám o obsah a formu, aby bola televízia pozerateľná. Verejnoprávna neznamená nudná.“
