BRATISLAVA. Tento rok som si kúpila byt v Bratislave a prihlásila som sa na trvalý pobyt. Rodičom som poslala všetky doklady, aby ma mohli odhlásiť z platenia poplatkov za odpad.
Na miestnom úrade však mame povedali, že ma neodhlásia, pretože ma vídajú chodiť k nim na návštevu, opisuje svoje ťažkosti Monika z obce pri Leviciach.
Po rôznych peripetiách ju z platenia za smeti napokon odhlásili. S prekvapením však našli nový predpis, podľa ktorého mali platiť za rok 2011 rovnakú sumu ako v predchádzajúcom roku.
Aj Monikin brat Matúš totiž pracuje a žije v Bratislave, ibaže v prenájme. Na obecnom úrade rodine vysvetlili, že suma je zhodná s minulým rokom preto, že v roku 2010 platila za obe dospelé deti žijúce v hlavnom meste len polovičnú sadzbu.
Teraz síce za dcéru neplatí, ale za syna jej vyrubili plnú sumu poplatku. Prijali totiž nové všeobecne záväzné nariadenie a v ňom už polovičné sumy nie sú.
Aké sú stropy poplatkov za smeti Pri platení za osobu je to najmenej 0,0066 eura a najviac 0,1095 eura za osobu a kalendárny deň. Pri objemovom je to najmenej 0,0033 eura a najviac 0,0531 eura za liter alebo dm3 odpadu. Pri hmotnostnom je to najviac 0,1659 eura za kilogram odpadu. Typ platenia si schvaľujú obce vo všeobecne záväzných nariadeniach. Zdroj: Zákon o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady
Obec zníži alebo odpustí poplatok len tomu, kto sa viac ako 90 po sebe nasledujúcich dní zdržiava mimo územia obce. A toto ustanovenie sa na syna v prenájme nevzťahuje, lebo z prenájmu chodí rodičov navštevovať.
Koľko môžu pýtať Viera z Nitry má tiež problém. Jej syn totiž už roky nebýva s ňou, hoci má v jej byte nahlásené trvalé bydlisko. Viera však nevie, kde sa zdržiava, nevie teda hodnoverne preukázať, že má nárok, aby jej úrady odpustili platenie.
Podobné situácie nie sú na Slovensku ojedinelé. Najmä teraz v čase recesie sa miestne úrady snažia získať peniaze do kasy ešte viac ako predtým. Poplatky za odvoz smetí nie sú malé. Napríklad v Banskej Bystrici je to za osobu 21,17 eura na rok.
V Leviciach je to o vyše eura viac. V Bratislave je poplatok určený ako 0,1659 eura za kilogram komunálneho odpadu. Obce sa pri určovaní výšky poplatku musia riadiť zákonom o miestnych daniach. Ten určuje mantinely, v ktorých sa výška poplatku za odpad môže pohybovať.
Zákon musia rešpektovať Obce sa musia zákonom riadiť aj pri prihlasovaní, odhlasovaní poplatníkov. Rovnako musia dodržiavať zákon aj pri odpúšťaní, znižovaní a vracaní poplatkov. To sa musí odraziť vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré prijímajú.
Súčasne platný zákon je však nedostatočný, pretože z neho nie je úplne jasné, či napríklad pri odchode svojho dieťaťa na vysokú školu majú rodičia nárok na zníženie alebo odpustenie poplatku. Ostáva to na vôli obcí.
V parlamente je v súčasnosti novela zákona o miestnych daniach, podľa ktorej by mali byť tieto veci jednoznačnejšie.
Pre platby za smeti sa menia pravidlá Odchod na internát už bude oficiálnym dôvodom na zníženie alebo odpustenie poplatkov za smeti.
BRATISLAVA. Dnes je na vôli obcí a miest, či študentom stredných a vysokých škôl, či pracujúcim v inom meste povolia platiť nižšie sumy za smeti.
Potvrdzuje to obsah viacerých všeobecne záväzných nariadení obcí.
Viac ako 90 dní Ak poslanci schvália novelu zákona o miestnych daniach, od decembra by sa to malo zmeniť.
Zákon totiž má jednoznačne stanoviť, že obec zníži poplatok podľa najnižšej sadzby alebo ho odpustí za obdobie, za ktoré obyvateľ obci preukáže, že viac ako 90 dní v zdaňovacom období sa nezdržiaval na území obce.
Ministerstvo financií ako príklady uvádza napríklad zdržiavanie sa v internáte, v ústavnej starostlivosti či v zariadení pre seniorov.
Neznamená to však, že napríklad študent za tri mesiace nemôže vôbec navštíviť rodičov.
„Keďže zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, tak tých 90 dní je v celom kalendárnom roku. Teda študent kedykoľvek môže svojich rodičov navštíviť a aj tak môže spĺňať podmienku 90 dní v kalendárnom roku,“ vysvetľuje Zuzana Bruteničová z tlačového odboru rezortu financií.
Sadzby predbežne zostávajú rovnaké Obce a mestá však budú môcť naďalej podľa vlastného uváženia odpúšťať či znižovať poplatok ľuďom napríklad v hmotnej núdzi, seniorom alebo viacpočetným rodinám.
Zmeny v zákone zatiaľ poslanci schválili v prvom čítaní, sadzby predbežne ostávajú rovnaké ako v súčasne platnom zákone. Otázne je, či si obce nevylobujú zvyšovanie v druhom čítaní.
Zákon môžu zmäkčiť Mestá sa môžu rozhodnúť, že niektorým skupinám povolia platiť nižšie platby za smeti. Ide napríklad o viacpočetné rodiny či dôchodcov. Nie je to pravidlo
Kto musí platiť za odpad Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý alebo prechodný pobyt. Osoba, ktorá je na území obce oprávnená užívať byt, nebytový priestor alebo pozemnú stavu, alebo objekt, ktorý nie je stavbou alebo záhradou. Platí aj osoba, ktorá má vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast. Platí sa aj za pozemok evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha. Platí aj právnická osoba, ktorá je oprávnená užívať alebo užíva nehnuteľnosť na území obce. Kto má v obci trvalý pobyt aj prechodný, platí len z dôvodu trvalého pobytu. Neplatí napríklad osoba, ktorá je hospitalizovaná v zariadení poskytujúcom zdravotnú starostlivosť. Ohlásenie Poplatník je povinný do jedného mesiaca odo dňa vzniku povinnosti ohlásiť obci meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu. Rovnako musí urobiť aj pri zmene údajov. Poplatník je oprávnený podať obci ohlásenie aj v prípade, ak zistí, že jeho povinnosť platiť poplatok má byť nižšia. Zníženie alebo vrátenie poplatku Obec poplatok zníži alebo odpustí za obdobie, za ktoré preukáže na základe podkladov, ktoré obec určila, že sa v určenom období dlhodobo zdržiava v zahraničí. Rovnako poplatok zníži alebo odpustí, ak je neprítomný v obci z dôvodu výkonu základnej vojenskej služby. Ak neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený užívať. Ak počas určeného obdobia zanikne poplatková povinnosť, obec musí vrátiť pomernú časť poplatku do 30 dní odo dňa doručenia dodatočného výmeru. Vôľa obcí Obce majú právo vo všeobecne záväzných nariadeniach určiť aj nad rámec zákona, kedy znížia alebo odpustia celý poplatok. Napríklad v Trenčíne odpustia poplatok za obdobie, v ktorom poplatník preukáže, že neužíva nehnuteľnosť, ktorú je oprávnený užívať viac ako 90 po sebe nasledujúcich dní. Poplatok Trenčín zníži o šesť eur, ak ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak je v hmotnej núdzi, a o 9,30 eura, ak poplatník študuje mimo mesta. Mesto Levice zase znižuje poplatok pre rodiny so štyrmi a viac maloletými deťmi o 50 percent na štvrté a ďalšie dieťa. O 50 percent zníži tiež poberateľom dávok v hmotnej núdzi aj spoluposudzovaným osobám či poplatníkom, ktorí preukážu, že sa v meste nezdržiavajú viac ako 170 dní. Ak sa poplatník nepretržite viac ako päť po sebe nasledujúcich rokov nezdržiava na území mesta, musí dať jeho blízka osoba čestné vyhlásenie, aby mu v Leviciach odpustili poplatky. Mesto Košice zníži poplatok aj pracujúcim, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú mimo mesta, vo výške 50 percent. Znižuje však o 30 percent aj poplatok deťom do päť rokov, o rovnaké percento aj ľuďom nad 70 rokov. Osamelí košickí seniori nad 70 rokov majú nárok na zníženie až do polovice. To, o koľko a komu takto obec zníži poplatok, je len na jej rozhodnutí, zákon jej to neprikazuje.
Peniaze za smeti ušetrí aj plot Oplotené stojiská kontajnerov sú estetickejšie, znižujú zašpinenie mesta, ale hlavne môžu znížiť poplatky za smeti.
BRATISLAVA. Niektoré mestá si stanovujú poplatky za smeti ako sumu za kilogram odpadu. Tak je to napríklad aj v Bratislave. Tie sa potom rozpočítavajú na počet obyvateľov v paneláku.
Ľudia si potom cez správcov bytov nahlasujú, ako často chcú odvážať kontajner s odpadom, podľa toho, koľko kilogramov odpadu produkujú.
Aby sa nestalo, že im kontajnery, za ktoré si platia, zapĺňajú odpadom susedia či náhodní okoloidúci, môžu si obyvatelia kontajnery oplotiť.
Cena závisí od materiálu Kontajnery si ohradzujú hlavne Bratislavčania, hovorí Renáta Buľáková z firmy, ktorá takéto oplotenie robí.
Suma takzvaného kontajnerového stojiska sa podľa nej pohybuje v závislosti od terénu a materiálu, z ktorého je stojisko spravené.
Dôležitá je aj veľkosť stojiska, či v ňom budú ukryté dva kontajnery, alebo až dvanásť.
Napríklad v Bratislave boli postavené stojiská za 2900 eur, no aj za takmer sedemtisíc. Suma však môže byť aj vyššia.
Obce dávajú aj príspevky Oplotenie kontajnerov si musia ľudia dohodnúť so svojím správcom. Ten zháňa firmu, ktorá to urobí. Na budovaní stojísk sa však podieľa aj obec či mestské časti.
Dávajú totiž príspevky na vybudovanie. Príspevky však nie sú jednotné, každá obec či mestská časť výšku schvaľuje individuálne.
Napríklad v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto je príspevok tridsať percent z nákladov na vybudovanie, najviac však tisíc eur. Projekt na stojisko môžu získať od mestskej časti zadarmo.
Mestská časť Dúbravka dáva nižšie dotácie, od 330 do 830 eur, podľa roku, v ktorom o príspevok obyvatelia požiadajú.
Náklady Dúbravčanov však môžu byť nižšie o poplatky za projektovú dokumentáciu. Mestská časť si totiž dala vypracovať dva vzorové projekty.
Dôvodom, prečo samosprávy vyčleňujú tieto príspevky, však nie je šetrenie peňazí, ale aby „chránili životné prostredie, zdravie ľudí a dodržiavali čistotu na území hlavného mesta“, píše sa v návrhu riešenia stojísk v mestskej časti Dúbravka.
