BRATISLAVA. "Na pondelkovom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR tieto požiadavky tlmočil jej predseda Milan Semančík," informoval tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.
"Dvojrýchlostná podporná politika nás v porovnaní so starými členskými krajinami EÚ stále znevýhodňuje. Nedočerpanie národných doplatkov by tieto rozdiely ešte viac prehĺbilo," povedal Semančík.
Podľa Semančíka 10-% národný doplatok priamych platieb predstavuje vo finančnom vyjadrení približne 40 miliónov eur. V predchádzajúcich rokoch mohol byť v súlade so vstupnými podmienkami až 3-násobne vyšší, pretože menej prostriedkov na tieto účely dostávalo Slovensko z EÚ.
"Predpokladali sme, že v budúcom roku, keď úroveň národných vyrovnávacích platieb môže dosiahnuť maximálne 10 %, nebudú s jej zabezpečením v rozpočte žiadne väčšie problémy. Napriek tomu finančný rezort nenavrhol na tieto účely žiadne zdroje, s čím sa rozhodne nemôžeme stotožniť," dodal Semančík.
SPPK z hľadiska rozpočtu verejnej správy pre budúci rok považuje za mimoriadne dôležitú aj výšku štátnej pomoci. Poľnohospodári i vedenie pôdohospodárskeho rezortu sa v minulosti zvyčajne takmer vždy zamerali najmä na zvýšenie národného doplatku priamych platieb a menej sa sústreďovali na štátnu pomoc. Zrejme aj preto klesla v konečnom dôsledku až na 8 miliónov eur, teda na hodnotu, ktorú do budúcoročného rozpočtu opäť navrhlo Ministerstvo financií SR.
"Na vlastnej koži sa presviedčame, že táto suma nestačí na to, aby sa v rámci štátnej pomoci priamo k poľnohospodárom dostali významnejšie podporné zdroje. Vykryjú sa z nej iba niektoré nevyhnutné platby a ostatné položky, ktoré by sa mohli podporiť, zostanú len v rovine teórie," konštatoval predseda SPPK.
Štátnu pomoc umožňuje EÚ poskytovať poľnohospodárom v súlade so svojou spoločnou agrárnou politikou. Pochádza z vlastných zdrojov členskej krajiny a musí zodpovedať stanoveným pravidlám. Podporuje sa z nej napríklad účasť prvovýrobcov na výstavách, založenie a vedenie plemennej knihy alebo plemenárskej evidencie, rozvoj včelárstva, kompenzácia škôd spôsobených živelnými pohromami, čiastočná bonifikácia nákladov na poistenie, zvýšenie kvality poľnohospodárskych produktov, ale aj pestovanie a ochrana lesov, rozvoj rybnikárstva a viaceré ďalšie aktivity.
