BRATISLAVA. Keď Grékom v júli hrozilo, že nedostanú 12 miliárd eur, vláda musela schváliť úsporný balík. Teraz budú musieť úsporné kroky urýchliť, ak chcú získať ďalších osem miliárd eur z vlani schválenej pomoci.
Ďalšie škrty
Medzinárodný menový fond (MMF) tlačí Grécko podľa portálu BBC.com do väčších výdavkových škrtov a lepšieho výberu daní, nie však do ich zvyšovania. Priestor na úspory vidí v štátnej správe, kde je prezamestnanosť.
„To si nevyhnutne vyžaduje zatvorenie neefektívnych štátnych subjektov, zníženie veľkého počtu pracovníkov a veľkorysých miezd vo verejnom sektore,“ povedal v Aténach zástupca MMF Bob Traa.
Pripomenul, že štátni úradníci majú v niektorých prípadoch vyššie mzdy než zodpovedajúci pracovníci súkromného sektora.
Európska únia a Európska centrálna banka (ECB) majú od gréckej vlády žiadať, aby prepustila až 100tisíc štátnych zamestnancov. Doteraz sa hovorilo o prepustení pätiny z tohto počtu. Hovorca Európskej komisie Amadeo Altafaj povedal, že nejde o nové, ale o už skôr dohodnuté opatrenia.
„Uteká nám čas. Máme len zopár týždňov na to, aby sme zrealizovali reformy, ktoré sme neurobili za celé desaťročia,“ povedal grécky minister financií Evangelos Venizelos.
Zdôraznil, že pre Grécko je hlavným cieľom dodržať rozpočtové ciele v tomto a budúcom roku a čo najrýchlejšie dosiahnuť rozpočtový prebytok.
Gréci sa vlani dohodli na medzinárodnej pomoci za 110 miliárd eur. Európski lídri im odsúhlasili aj druhý balík za 109 miliárd eur, no musia ho schváliť jednotlivé štáty.
Medzinárodná misia pred viac ako dvoma týždňami prerušila v Aténach inšpekciu, lebo zistila, že Gréci neplnia dohodnuté podmienky pomoci. V pondelok sa mala do Grécka vrátiť, ale z technických dôvodov sa tak nestalo.
Predstavitelia Grécka sa však spojili s medzinárodnými veriteľmi formou telekonferencie. Veritelia údajne dali na stôl 15 opatrení, ktoré by mala grécka vláda urýchlene splniť.
Zdvihnutý prst
Gréci potrebujú do konca septembra ich priaznivé hodnotenie, aby dostali v októbri tranžu osem miliárd eur. Zdôraznil to aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble.
Podľa portálu ihned.cz povedal, že Gréci musia reálne uvažovať a rozhodnúť sa, ako bude vyzerať ich ďalšie členstvo v eurozóne.
„Členstvo v menovej únii je príležitosťou, ale aj veľkým bremenom. Gréci sa musia rozhodnúť, či chcú takéto bremeno niesť,“ povedal.
Venizelos však tvrdí, že európske a medzinárodné inštitúcie používajú Grécko len ako výhovorku, aby zakryli neschopnosť zvládať krízu.
Burzy padali, euro sa oslabilo
Neschopnosť riešiť grécky problém si odnášajú akcie, euro, zlotý aj forint.
BRATISLAVA. Európske burzy opäť zažili prepady. Akciový index Eurostoxx 50 si podľa Bloombergu odpísal 2,5 percenta, nemecký DAX 2,6 percenta.
Euro sa oproti doláru oslabilo podľa X–Trade Brokers z piatkovej zatváracej hodnoty 1,379 na 1,361. Pre neistotu na trhoch sa oslabili aj poľský zlotý a maďarský forint.
„Od začiatku júla nám kurzovo zlacneli nákupy v Poľsku a Maďarsku o 10 percent,“ povedal hlavný ekonóm Volksbank Vladimír Vaňo. Forint sa blíži k najslabším úrovniam od jari 2009, zlotý je najslabší od júla 2009.
Talianom a Španielom mierne stúplo úročenie 10-ročných dlhopisov na 5,58, resp. 5,31 percenta. Investori preferujú najmä nemecké štátne bondy, tie sa v pondelok úročili okolo úrovne 1,78 percenta.
Taliansku a Španielsku pomáhajú mierniť nárast výnosov kontroverzné nákupy dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky. Minulý týždeň však podľa patria.cz nakúpila o tretinu menej bondov, teda za 9,8 miliardy eur.
