ATÉNY, BRATISLAVA. O platobnej neschopnosti Grécka už otvorene hovorí aj ratingová agentúra Fitch. Upokojuje však, že obavy z rozpadu eurozóny sú prehnané. Aj po prípadnom krachu ostanú Gréci podľa nej v eurozóne.
Grécko stále čaká na peniaze od eurozóny. Večer sa mal minister financií Evangelos Venizelos telefonicky spojiť s inšpektormi Európskej únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky a hovoriť s nimi o uvoľnení ôsmich miliárd eur z medzinárodnej pomoci.
Referendum nebude
Grécka vláda odmietla informácie, že sa v krajine chystá referendum o vystúpení z eurozóny. Zverejnil ich denník Kathimerini a odvolal sa na nemenované zdroje.
„Nie. O takejto téme sme nediskutovali,“ povedal pre Reuters hovorca vlády Angelos Tolkas. Podľa neho mohlo ísť o zmätočné informácie, keďže v krajine sa dlhšie diskutuje o referende, ktoré by sa týkalo politických reforiem.
Ak by Gréci eurozónu opustili, urobili by podľa Fitch nelogické rozhodnutie. Navyše pre celú eurozónu by znamenal tento krok nebezpečný precedens, ktorý by mohol poškodiť dôveru v spoločnú menu.
„V ďalších ohrozených krajinách by sme boli svedkami rýchleho odlevu kapitálu, vkladov a nárastu rizika pre doteraz suverénne krajiny,“ cituje agentúru iHNed.cz.
Podľa analytika Volksbank Vladimíra Vaňa by krajine zdražel dovoz, vzrástla inflácia, úroky a zvýšila by sa aj neistota investorov.
Nutné straty
Analytik Trim Broker Ján Beňák upozornil na slová ekonóma Citigroup Willema Buitera. Tvrdí, že Grécko bude musieť znižovať dlh a veritelia budú donútení akceptovať „okresanie“ na dlhopisoch v rozsahu 65 až 80 percent.
„Buiter poznamenáva, že viac ako 90 percent gréckych dlhopisov bolo emitovaných podľa gréckych zákonov. Ich zmenou by sa krajina mohla zbaviť svojich dlhov bez akéhokoľvek dodatočného nároku veriteľov,“ cituje Beňák ekonóma.
Iný názor na budúcnosť Grékov má podľa The Financial Times profesor Nouriel Roubini. Podľa neho musia Atény vyhlásiť bankrot, vystúpiť z eurozóny a zaviesť drachmu.
Hlavným problémom je podľa neho slabá konkurencieschopnosť. Práve tú má krajine podľa neho prinavrátiť návrat k starej mene.
Krachom Grékov by podľa agentúry Bloomberg najviac utrpeli nemecké banky, ktoré prevzali počas finančnej krízy toxické aktíva od problematických bánk Hypo Real Estate a WestLB. Tie museli Nemci zachraňovať. Problém bol, že vlastnili grécke dlhopisy.
