BRATISLAVA. Posledná novelizácia Zákonníka práce, ktorá je účinná od septembra tohto roka, zaradila Slovensko v medzinárodnom porovnaní medzi desať krajín s najnižšou striktnosťou ochrany zamestnanosti v rámci OECD.
Vo svojom najnovšom komentári to konštatuje Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Reforma podľa inštitútu posilňuje flexibilitu zamestnávania na určitý čas a znižuje striktnosť pravidiel pri využívaní dočasnej pracovnej sily.
"Flexibilnejší Zákonník práce by mal prispieť k tvorbe nových pracovných miest," tvrdí ďalej inštitút. Pozitívny vplyv by mal mať podľa analytikov najmä v čase expanzie. Flexibilita trhu práce pritom podľa inštitútu pomáha špeciálne nízkopríjmovým skupinám.
Za poklesom celkovej rigidity stojí podľa inštitútu najmä pokles striktnosti pravidiel pri stálych pracovných pomeroch, ako aj pri dočasných pracovných úväzkoch. Pri stálych pracovných pomeroch trvajúcich do jedného roka sa od septembra skrátila výpovedná lehota zo súčasných dvoch mesiacov na jeden mesiac a zrušil sa súbeh výpovednej lehoty a odstupného.
Zároveň sa poslednou novelou Zákonníka práce predĺžilo maximálne trvanie pracovného pomeru na určitý čas z dvoch na tri roky a zvýšil sa maximálny počet jeho predĺžení z dvoch na tri. Naopak bez zmeny ostali dodatočné nároky na firmy pri hromadnom prepúšťaní zamestnancov.
Inštitút však upozorňuje, že aj po ostatných úpravách ostáva naďalej určitý priestor pre ďalšie pozitívne zmeny v Zákonníku práce. Inštitút napríklad odporúča zrušiť minimálne mzdové nároky podľa stupňa náročnosti pre zamestnancov mimo kolektívnej zmluvy.
"Mzdové nároky dodatočne zvyšujú minimálnu mzdu pre vybrané skupiny zamestnancov a tak obmedzujú mzdovú flexibilitu na trhu práce," poukazujú analytici. Takisto odporúčajú zmierniť reguláciu dodatočných nárokov na firmy pri hromadnom prepúšťaní zamestnancov.
Komentar_zakonnik_prace_20110909
