BRATISLAVA. Informuje o tom najnovšie číslo týždenníka Trend v súvislosti s novým zákonom o poštových službách, ktorý úplne otvorí domáci poštový trh. V súčasnosti súkromné firmy nemôžu doručovať listové zásielky do 50 gramov. O tie majú pritom najväčší záujem najmä v prípade hromadne podávaných zásielok firiem, ako výpisy z účtov či faktúry.
"Napriek tomu ich legálne roznášajú. Cestu k takzvaným vyhradeným zásielkam vydláždila najmä hybridná pošta, ktorá dala konkurencii príležitosť ukrajovať Slovenskej pošte z najvýnosnejších časti biznisu," píše ďalej Trend v článku o poštových službách.
Pre štátnu Slovenskú poštu, a.s. zostávajú už len do konca roka vyhradené listové a reklamné adresované zásielky s hmotnosťou do 50 gramov a úradné zásielky určené do vlastných rúk. V úplnej konkurencii podnik poskytuje už dnes 90 % svojich služieb.
Súkromní poštoví doručovatelia majú napriek blížiacej sa úplnej liberalizácii domáceho trhu výhrady k novému poštovému zákonu, ktorý parlament schválil minulý týždeň. Zákon totiž podľa Trendu núti poštové podniky platiť odvody z časti tržieb do kompenzačného fondu. Z neho bude vykrytá strata Slovenskej pošty z poskytovania služieb tam, kde sa to z komerčného hľadiska neoplatí.
"Zo zákona nie je zrejmé, koľkých firiem sa povinnosť dotkne, ani to, ktoré konkrétne služby budú zaťažené odvodmi. O tom rozhodne Poštový regulačný úrad, ktorému operátori predložia podklady o svojej činnosti," informuje ďalej týždenník. Úrad posúdi, či firma poskytuje takzvané zameniteľné poštové služby podliehajúce odvodom, ktoré sú konkurenciou pre univerzálnu službu Slovenskej pošty.
Regulačný úrad predpokladá, že príspevky bude platiť približne päť až šesť podnikov. Nová legislatíva pritom neurčuje, či odvodom bude podliehať aj hybridná pošta. Alternatívni operátori majú iný názor.
"Zákon účelovo tieto služby zahŕňa pod zameniteľné poštové služby, pričom trh služieb hybridnej pošty bol definovaný ako samostatný relevantný trh," namieta v Trende Maroš Horňáček z firmy Cromwell, ktorá sa zaoberá hybridnou poštou. Poskytovateľov expresných služieb sa odvodová povinnosť netýka.
Do kompenzačného fondu má prispievať aj Slovenská pošta. Výška odvodov sa bude odvíjať od podielu konkrétneho podniku na trhu. Pre príspevky bude platiť strop 3 % zo spoplatneného obratu. Konkurenti štátnej pošty nie sú z toho nadšení. "Túto vec by mal riešiť štát, lebo je to služba pre občana," tvrdí v Trende konateľ poštového operátora KOLOS Henrich Lauko.
S financovaním univerzálnej služby sa podľa týždenníka pôvodne počítalo pri príprave liberalizácie, ktorá sa napokon nestihla pre predčasné voľby v roku 2006. Štát si mal od pošty objednať doručovanie zásielok podobne, ako to robí pri preprave osôb na železnici. Teraz sa ide cestou kompenzačného fondu, dodal Trend.
