BRATISLAVA. Zrušenie naplánovaných operácií, zlučovanie príbuzných oddelení a prijatie výpovedí lekárov, ktorí sú, alebo sa stanú pre nemocnicu nadbytoční. To sú niektoré z možností, ktoré podľa zdravotných analytikov môže využiť vedenie nemocníc čeliacich hrozbe hromadných výpovedí.
Na Slovensku je podľa analytikov na protest menej priaznivejšia situácia ako v Česku, kde hrozba hromadnej výpovede lekárov zabrala.
Tomáš Szalay z Health Policy Institute (HPI) upozorňuje, že české zdravotníctvo bolo v čase hrozby hromadnými výpoveďami lekárov v prebytku. Zdravotné poisťovne boli v zisku a teoreticky bolo zvýšenie miezd z čoho zaplatiť, hovorí analytik.
„U nás Všeobecná zdravotná poisťovňa krváca, má zdedených mínus 120 miliónov eur od minulej vlády,“ hovorí Szalay, ktorý je aj poradcom ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika. Možnosť pridávať je aj preto limitovaná, podoba štátneho rozpočtu na budúci rok je už takmer hotová a s nárastom, aký žiadajú odbory, neráta.
V Česku prišiel protest lekárov v situácii, keď sa žiadna reforma nediala. Na Slovensku minister zdravotníctva presadzuje, aby sa „večne“ zadlžené nemocnice, zaťažené nevýhodnými a neprehľadnými zmluvami, zmenili na akciové spoločnosti. Zastavenie transformácie je jednou z požiadaviek lekárov.
Možnosti nemocníc
Lekár a právnik Peter Kováč vidí možnosti, ako môžu nemocnice čeliť hromadným výpovediam. „Úprimne, na niektorých oddeleniach je lekárov nadbytok a keď niektorí z nich podajú výpovede, ušetria zamestnávateľovi náklady, ktoré by inak musel znášať,“ hovorí.
Výpadok spôsobený výpoveďami lekárov môže nemocnica podľa odborníkov riešiť aj zlučovaním oddelení. „Zlúčim chirurgické a traumatologické oddelenie,“ uvádza Kováč jeden z príkladov.
Súhlasí s ním aj Szalay. „Nepotrebujete mať tri oddelenia s tromi rôznymi sestrami a tromi rôznymi primármi, stačí jedno oddelenie.“
Výsledkom zlučovania oddelení podľa neho môže byť, že sa zníži počet zamestnancov, pritom však neklesne kvalita.
Ďalšou z možností, ako môžu nemocnice reagovať na hrozbu hromadných výpovedí, je podľa analytika HPI odvolanie plánovaných operácií, napríklad bedrového kĺbu. To by už bolo opatrenie, ktoré by pacienti okamžite pocítili. Niektorí pacienti čakajú na operáciu aj dva roky.
Lekári vs. nemocnice
Čo môžu urobiť nemocnice:
zlučovať oddelenia, rušiť plánované operácie, prepúšťať nadbytočných lekárov, podpísať kolektívne zmluvy s lepšími podmienkami pre lekárov, naberať lekárov z Ukrajiny.
Kolektívne dohody namiesto štrajku
SME oslovilo najväčšie nemocnice na Slovensku s otázkou, či majú pripravené alternatívy pre prípad hromadných výpovedí.
Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Danica Lehocká odpovedala, že na základe kolektívnych rokovaní s lekármi v posledných dňoch nepredpokladá, že by bolo potrebné pre hrozbu hromadných výpovedí prijímať špecifické opatrenia.
Analytik Ineko Dušan Zachar súhlasí, že „podpis kolektívnej zmluvy môže byť nástrojom na odvrátenie hromadných výpovedí“.
Za možnosť považuje aj to, že nemocnice nahradia chýbajúcich lekárov lekármi z východnej a juhovýchodnej Európy.
Oslovené nemocnice túto alternatívu nepripúšťajú. Jedine hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Martine Katarína Kapustová hovorí, že dosiaľ žiadnych lekárov z iných častí Slovenska alebo z Ukrajiny nekontaktovali.
Z odpovedí nemocníc sa zdá, že hrozbu hromadných výpovedí zatiaľ neberú príliš vážne. Iba Univerzitná nemocnica v Bratislave hovorí, že má spracovaný traumatologický plán, ktorý počíta s potenciálnymi krízovými situáciami.
Nie počet, ale štruktúra
Nemocnice aj analytici zhodne tvrdia, že nie je ani tak dôležité, koľko lekárov výpovede podá, ale akí to budú lekári, respektíve z akých oddelení.
Vo všeobecnosti podľa nich platí, že ťažšie nahraditeľní budú skúsenejší lekári a špecialisti, ako napríklad mladí lekári pred atestáciou.
Rovnaký princíp platí aj pre oddelenia. Ak na niektorých kľúčových oddeleniach väčšina lekárov podala výpovede, nemocnica môže mať vážne problémy.
Szalay ako príklad uvádza Anestéziologicko–resuscitačné oddelenie (ARO).
„Môžu byť všetci chirurgovia v robote, keď nemá kto pacienta uspať a zobudiť,“ hovorí.
Riaditelia nemocníc nemajú dosť rozumných argumentov, prečo by sa práve oni mali naozaj postaviť proti štrajku a aj vlastnou cťou ručiť za to, že zmena nemocníc na akciovky dopadne dobre.
Čítajte komentár Konštantína Čikovského (piano) >>
Stop akciovkám bráni väčšej podpore štrajku
Neštátne nemocnice hnevá požiadavka zastaviť transformáciu na akciovky.
BRATISLAVA. Požiadavka zastaviť premenu nemocníc na akciové spoločnosti bráni odborárom získať väčšiu podporu medzi neštátnymi nemocnicami.
Analytik Health Policy Institute Tomáš Szalay vysvetľuje, že zastavenie transformácie štátnych nemocníc v roku 2006 považujú neštátne za nespravodlivé.
Vďaka nemu sa štátne nemocnice mohli zadlžovať a uzavierali so zdravotnými poisťovňami exkluzívne zmluvy.
Neštátne to považovali za absolútne diskriminačné. Preto sú podľa Szalaya za transformáciu, hoci iné požiadavky odborárov by podporili.
