BRATISLAVA. Víkendové rokovania Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky vo Washingtone trhy veľmi nepresvedčili. Ázijské burzy, na ktorých sa ako prvých začalo po víkende obchodovať, sa dostali hneď do mínusu.
Grécky minister financií Evangelos Venizelos síce prisľúbil, že urobia všetko pre to, aby sa Grécko vyhlo platobnej neschopnosti a zostalo v eurozóne.
No neskôr pripustil aj to, že privatizačný cieľ za 50 miliárd eur je príliš ambiciózny a Gréci majú priveľký problém s verejnou správou.
Niektorí ekonómovia už naznačujú, že aj keď Gréci v októbri dostanú osem miliárd eur, o čo im teraz ide, v decembri, keď budú čakať na ďalšiu tranžu, sa problém obnoví.
Ďalší krízový plán Gréci sa spoliehajú aj na ďalší balík pomoci za 109 miliárd eur. Časť peňazí majú dostať z eurovalu a počíta sa aj s účasťou súkromných investorov.
Podmienkou je, že sa na výmene terajších dlhopisov za nové s dlhšou splatnosťou zúčastní 90 percent súkromných investorov.
Grécky denník Elefterotypia s odvolaním sa na vládne zdroje však podľa portálu ihned.cz priniesol informáciu, že záujem má 85 percent z nich, čo nemusí stačiť.
Alternatív, čo s dlhovou krízou, pribúda. Podľa BBC sa chystá ďalší plán na jej riešenie, ktorý ráta aj s odpísaním až polovice gréckeho dlhu.
Euroval sa má zvýšiť až na dva bilióny eur, no s tým, že Európska centrálna banka (ECB) tam pridá záruku napríklad za 1,5 bilióna eur.
Dnes je objem záruk v eurovale za 440 miliárd eur, no jeho efektívna úverová kapacita je len polovičná. Podľa plánu sa ráta aj s podporou bánk.
Už podľa júlovej dohody by mal euroval požičiavať peniaze vládam mimo programu pomoci na podporu ich bankového sektora.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová však odmieta úvahy o znížení nominálnej hodnoty gréckeho dlhu skôr, než od polovice roku 2013 vstúpi do platnosti trvalý euroval. Teraz by to spôsobilo oslabenie dôvery v euro.
Tlak na euro sa však stupňuje. Ešte v piatok podľa Trim Brokers uzatváralo na hodnote 1,348 dolára. V pondelok zrána po výpredajoch sa oslabilo už na 1,336, no následne sa posilnilo na 1,354 dolára.
Protichodné správy prichádzajú z ECB. Ukazuje sa, že niektorí jej predstavitelia sa nevedia zhodnúť na tom, či by sa mala v októbri znížiť jej základná sadzba, alebo nie. Aktuálne je vo výške 1,5 percenta a centrálna banka ju tento rok zvyšovala dvakrát z úrovne jedného percenta.
Agentúra Reuters zverejnila graf, v ktorom sleduje postoje jednotlivých členov k politike banky. Z neho vyplýva, že Nemecko je za vyššie sadzby a proti nákupu dlhopisov krajín.
Gréci, Španieli, Francúzi, ale aj Rakúšania sú za nižšie sadzby a podporujú nákupy bondov. Slovensko má neutrálny postoj.
ECB podľa agentúry Bloomberg zvažuje dlhodobé dodávanie likvidity na trhy na ročnej báze. Plánuje tiež viac nakupovať cenné papiere naviazané napríklad na hypotéky.
Výpredaje zlata Minulý týždeň si akciové trhy pripísali dosť veľké straty. Rozkolísaný vývoj sa preniesol z akcií aj na komodity.
Zlato oproti piatku znížilo svoju hodnotu o sto dolárov na 1535 dolárov za uncu, no v priebehu dňa sa postupne dostalo na úroveň 1622 dolárov za uncu.
„Americký Fed minulý týždeň povedal, že nedá nové peniaze do obehu,“ vysvetľuje analytik Colossea Boris Tomčiak, čoho sa investori zľakli.
Flash Player 9 or higher is required to view the chart
Click here to download Flash Player now
// View the full EURUSD chart at Wikinvest
