BRATISLAVA. Viac ako 14–tisíc ľudí pracovalo v minulom roku na Slovensku za minimálnu mzdu. Tá sa každoročne zvyšuje, hoci aj tak patrí medzi najnižšie z členských krajín Európskej únie. V súčasnosti je 317 eur, od januára to má byť 327,20 eura. Ide o hrubý plat.
Keďže sa na jej výške nedohodla tripartita, teda odborári, zamestnávatelia a vláda, ministerstvo práce navrhlo zvýšenie o 3,2 percenta. Ak návrh odobrí vláda, bude platný. Zvyšovanie minimálnej mzdy neodsúhlasuje parlament.
Najnižšia mzda nie je iba jedna
Faktom však je, že hoci máme zákonom stanovenú minimálnu mzdu, mnohí zamestnávatelia ju svojim zamestnancom nevyplácajú v takej výške, ako majú.
O minimálnej mzde
Ak vláda schváli zmenu, minimálna mzda porastie od 1. januára o 3,2 percenta, teda z 317 eur na 327,20 eura. Pri hodinovej mzde pôjde o zvýšenie z 1,822 na 1,880 eura Najväčšiu skupinu ľudí, ktorí zarábajú zákonné minimum, tvoria zamestnanci od 40 do 55 rokov. Podľa údajov ministerstva práce až 7810 zamestnancov s minimálnou mzdou prišlo vlani o prácu z dôvodu zvýšenia platu.
„Najčastejším porušením je, že zaradia zamestnanca do nižšieho stupňa náročnosti, a teda mu dajú nižšiu plácu,“ vysvetľuje šéf Národného inšpektorátu práce Igor Holéczy.
Na Slovensku totiž neexistuje iba jedna minimálna mzda, ale šesť stupňov. Ide o takzvané minimálne mzdové nároky. Za úplne minimálnu mzdu robia iba ľudia bez akejkoľvek zodpovednosti či s minimálnym vzdelaním.
Napríklad predavačku, ktorá iba dopĺňa tovar, môže zamestnávateľ zaradiť do prvého stupňa náročnosti, teda dostáva najnižšiu minimálnu mzdu. To je suma, ktorú dohaduje tripartita. Od budúceho roka by takáto predavačka mala dostať spomínaných 327,20 eura.
Ak však už predavačka podpíše hmotnú zodpovednosť za sklad alebo registračnú pokladňu, musí ju podľa Holéczyho zaradiť zamestnávateľ do druhého stupňa náročnosti a dať jej aj vyššiu minimálnu mzdu: 392,60 eura.
Na prešľapy môžete upozorniť
Zamestnanci, ktorí majú pocit, že by mali byť vo vyššej kategórii, môžu podať aj anonymný podnet na Národný inšpektorát práce. Ten ich tvrdenia preverí.
Inšpektorát práce robí aj samostatné akcie zamerané na správne zaradenie pracovníkov do platových stupňov. Naposledy sa tak udialo v lete.
Ak inšpektor zistí porušenie, môže dať zamestnávateľovi pokutu až do výšky 100–tisíc eur. Zvyčajne však siaha k nižším sankciám. Zároveň uloží zamestnávateľovi spraviť nápravu. Teda preložiť zamestnanca do vyššej kategórie s vyššou minimálnou mzdou.
Zamestnávatelia však podľa Martina Juricu, špecialistu na pracovnoprávne vzťahy v Národnom inšpektoráte práce, obchádzajú zákon o minimálnej mzde aj tak, že zamestnávajú pracovníka na skrátený úväzok za minimálnu hodinovú mzdu, ale zamestnanec reálne musí odpracovať plných osem hodín.
„Na takéto obchádzanie zákona nás musí upozorniť zamestnanec a doložiť to svojím výkazom práce,“ hovorí Jurica.
Nevyplatenie minima môže ísť na súd
Čo treba robiť, aby ste dosiahli svoje minimálne mzdové práva, radí právnička kancelárie bnt Zuzana Chudáčková.
Za akých okolností majú zamestnanci nárok na minimálnu mzdu?
Právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu patrí k základným zásadám zakotveným v Zákonníku práce. Ten zároveň upravuje, že mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda stanovená zákonom o minimálnej mzde. Podľa neho má každý zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu za svoju prácu nárok aspoň na minimálnu mzdu.
Mzdové podmienky sú podstatnou náležitosťou každej pracovnej zmluvy, pokiaľ nie sú zakotvené v kolektívnej zmluve. Takže vo väčšine prípadov je výška mzdy uvedená priamo v pracovnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Tieto formy zabezpečenia by mali byť postačujúce na to, aby zamestnávateľ naozaj zamestnancovi za vykonanú prácu vyplácal najmenej minimálnu mzdu.
Čo môže zamestnanec urobiť, ak zamestnávateľ porušuje jeho práva aspoň na minimálny zárobok?
Zamestnanec sa môže obrátiť na príslušný inšpektorát práce a žiadať o prešetrenie vzniknutej situácie, prípadne rozdiel medzi vyplatenou sumou a minimálnou mzdou vymáhať v civilnom súdnom konaní.
Za určitých okolností by dokonca mohlo ísť i o trestný čin nevyplatenia mzdy. Nevyplatenie mzdy do 15 dní po uplynutí jej splatnosti zároveň zamestnanca oprávňuje okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom.
Môže zamestnávateľ zmeniť zamestnancovi v zmluve stupeň náročnosti pre minimálne mzdové nároky?
Zamestnanec môže mať v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu v závislosti od stupňa náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Stupeň náročnosti práce dohodnutý v pracovnej zmluve zamestnávateľ nemôže jednostranne zmeniť. Na takúto zmenu je potrebná obojstranná dohoda o zmene pracovných podmienok.
Oplatí sa pred dôchodkom robiť za minimálnu mzdu?
Dva príklady mužov, ktorí pracovali až do prepustenia po celý čas za priemernú mzdu. Rozhodujú sa, či prijať prácu za minimálnu mzdu, alebo ostať do dôchodku nezamestnanými. Podľa prepočtov ministerstva práce sa im oplatí zobrať prácu za minimum. Dostanú vyšší dôchodok, ako keby ostali až do dôchodku nezamestnaní.
Každý podnet preverujú. Aj anonym
Inšpektori zaručujú zamestnancom, ktorí sa sťažujú, anonymitu.
BRATISLAVA. Podnet na inšpektorát práce môže podať každý zamestnanec, ktorý má pocit, že zamestnávateľ si neplní svoje povinnosti tak, ako by mal.
Šéf Národného inšpektorátu práce Igor Holéczy ubezpečuje, že aj keď sa zamestnanec pod svoj podnet podpíše, inšpektorát mu zabezpečí úplnú anonymitu.
„Kontroly, ktoré z dôvodu podnetu robíme, sú potom rozšírené, aby zamestnávateľ nemal podozrenie voči konkrétnemu zamestnancovi. Nespokojný zamestnanec môže však podať aj anonymný podnet. Nevýhodou bude to, že ho inšpektorát nemôže informovať o výsledku kontroly.
Podnet môžu zamestnanci podávať priamo na adresu Národného inšpektorátu v Košiciach alebo na niektorý z krajských inšpektorátov.
