BUDAPEŠŤ. Vyhlásil to v stredu štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva Zoltán Csefalvay. Predstaviteľ vlády zároveň odmietol porovnávať maďarskú ekonomiku so situáciou v Grécku.
"Myslím si, že spomínať Grécko a Maďarsko v jednej vete nie je relevantné. Pozrime sa na čísla: my máme verejný dlh na úrovni 72 % HDP a Grécko na úrovni 120 %,“ povedal Csefalvay s tým, že v otázke znižovania dlhu by sa Grécko mohlo inšpirovať jeho krajinou.
Maďarsko ukázalo, že dlh sa dá znižovať, hoci nástroje, ako to dosiahnuť, môžu byť niekedy nezvyčajné, povedal štátny tajomník pre televíznu stanicu CNBC. Maďarský premiér Viktor Orbán minulý mesiac vyhlásil, že verejný dlh krajiny by sa mal ku koncu jeho funkčného obdobia v roku 2014 posunúť bližšie k hranici 60 % HDP.
Problémy s vysokým dlhom prinútili Maďarsko, aby v roku 2008 ako prvý členský štát EÚ požiadalo o pomoc od Medzinárodného menového fondu (MMF). Vládny kabinet v Budapešti po nástupe k moci minulý rok v apríli pristúpil k sérii neštandardných opatrení vrátane mimoriadneho zdanenia bánk a vybraných sektorov ekonomiky alebo faktického prevzatia kontroly nad majetkom v súkromných dôchodkových fondoch.
Sériu kontroverzných opatrení tento mesiac doplnilo schválenie zákona, ktorý umožní maďarským domácnostiam jednorazovo splatiť hypotekárne úvery v zahraničných menách pri výhodnejších ako súčasných trhových kurzoch.
