Berlín 28. septembra (TASR) - Sedem zo 17 krajín menovej únie požaduje, aby súkromní veritelia odpísali viac z gréckeho dlhu, ktorý vlastnia, než sa dohodlo v júli. Túto správu priniesol britský denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na vysokých európskych predstaviteľov.
Rozdielne názory na výšku odpisu sa objavili v súvislosti s obavami, že finančné potreby Atén sú oveľa vyššie, než hovorili odhady ešte pred dvoma mesiacmi. Spor ohrozuje komplikovane dosiahnutú dohodu so súkromnými majiteľmi gréckych dlhopisov.
Na čele krajín, ktoré požadujú, aby súkromný sektor znášal vyššie náklady, sú Nemecko a Holandsko. Naopak, radikálne proti sú Francúzsko a Európska centrálna banka (ECB). Obávajú sa, že otvorenie dohody so súkromnými veriteľmi opäť vyvolá výpredaj akcií európskych bánk, ktoré majú vo svojich portfóliách vysoký objem gréckeho dlhu a ďalších okrajových štátov eurozóny.
Z dôvodu spomalenia ekonomiky a pomalej implementácie úsporných opatrení Brusel teraz odhaduje, že Atény budú na svoje financovanie v najbližších 3 rokoch potrebovať viac než v lete odhadovaných 172 miliárd eur. Európska komisia, ECB a Medzinárodný menový fond (MMF) by mali v priebehu niekoľkých týždňov zistiť, o koľko viac bude Grécko potrebovať.
Berlín už dlhší čas požaduje, aby účasť súkromného sektora bola vyššia. Toto stanovisko v nedávnych dňoch zopakoval aj spolkový minister financií Wolfgang Schäuble. Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami Nemecko v súčasnosti zvýšilo svoj tlak, aby presadilo zvýšenie odpisov. Ministri financií eurozóny mali pôvodne v pondelok podpísať uvoľnenie ďalšej tranže z prvého záchranného úveru pre Grécko. Teraz sa však očakáva, že rozhodnutie sa posunie až na mimoriadne zasadnutie ministrov, ktoré sa bude konať o dva týždne.
Predpokladá sa, že Berlín nakoniec podporí uvoľnenie ďalších peňazí pre Atény. Podľa vysokého predstaviteľa únie však nemeckí politici požadujú, aby banky odpísali viac z hodnoty gréckych dlhopisov, ktoré vlastnia, alebo aby sa zmenili podmienky dohodnutej výmeny dlhopisov. Zvýšenie podielu súkromného sektora by malo odrážať prudký pokles ceny gréckych dlhopisov, ktorý sa udial od júla.
Podľa podmienok dohodnutých v júli mali súkromní veritelia vymeniť grécke dlhopisy splatné do konca roka 2020 v hodnote 135 miliárd eur za dlhopisy kryté úniou, pričom by sa znížila ich nominálna hodnota o 21 % a predĺžila ich splatnosť. Mnohí nemeckí predstavitelia však tvrdia, že boli donútení uzavrieť dohodu, ktorá je príliš výhodná pre banky.
Informoval o tom Financial Times.
