BRATISLAVA. Grécky parlament súhlasil v utorok večer s tým, že mimoriadna daň z nehnuteľností neskončí v roku 2013, ale o rok neskôr.
Je to súčasť ďalších úsporných opatrení za 6,5 až 7 miliárd eur, ktoré postihnú najmä dôchodcov i zamestnancov v štátnej správe.
Krok za krokom
Krajina tak urobila podstatný krok k tomu, aby sa do Atén vrátili zástupcovia zahraničných veriteľov a dokončili hodnotiacu správu. Ak hodnotenie bude priaznivé, do polovice októbra dostanú osem miliárd eur. Je to v poradí šiesta tranža z vlani schválenej pomoci pre Grécko za 110 miliárd eur.
Ktoré dátumy sú dôležité
3. októbra: Gréci predložia návrh rozpočtu na rok 2012, hlasovanie v parlamente sa očakáva do mesiaca, ECB rozhoduje o úrokoch. 3. až 4. októbra: stretnutie ministrov financií eurozóny. Polovica októbra: Gréci čakajú na šiestu tranžu (8 mld. eur) z vlaňajšej medzinárodnej pomoci. 1. až 18. októbra: summit lídrov EÚ v Bruseli. 1. novembra: Mario Draghi vymení JeanaClaudea Tricheta na čele ECB. 3. až 4. novembra: summit G-20. 9. decembra: summit lídrov Európskej únie v Bruseli. Koniec decembra: bude splatná siedma tranža pôžičky pre Grécko. Do konca roka : sú splatné štátne poklad. poukážky za 11,6 mld. eur a grécke vládne bondy v objeme 8 mld. eur.
Zdroj: Bloomberg
Výmenou za medzinárodnú pomoc musí Grécko zavádzať úsporné opatrenia, aby začalo znižovať svoj dlh. Zaviazalo sa tiež k privatizácii majetku. Grécky minister financií Evangelos Venizelos však cez víkend vo Washingtone pripustil, že očakávaných 50 miliárd eur z privatizácie je prehnaných.
Preč z eurozóny
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso včera zopakoval, že Grécko zostane členom eurozóny. Musí však v úplnosti a včas splniť svoje záväzky, ktoré sú podmienkou pomoci zo strany krajín eurozóny.
Americký ekonóm Nouriel Roubini však podľa portálu patria.cz tvrdí, že najlepším riešením je pre nich návrat k drachme. Krajina by podľa neho mala prejsť riadeným bankrotom. Zaroveň by mala opustiť eurozónu, aby obnovila svoju solventnosť, konkurencieschopnosť a rast.
Aj bývalý hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky Otmar Issing v rozhovore pre nemecký časopis Stern tvrdí, že Grécko by malo odísť z eurozóny. Očakáva tiež, že veritelia mu budú musieť odpustiť aspoň polovicu dlhov.
V júli sa lídri eurozóny dohodli na druhej pomoci pre Grécko za 109 miliárd eur. Na nej sa majú podieľať už aj súkromní investori výmenou gréckych dlhopisov za nové, ktoré by mali mať dlhšiu splatnosť.
Únia schválila tresty pre hrešiace štáty
Štátom eurozóny má nová legislatíva pomôcť rýchlo sa vyrovnať s nesprávnou hospodárskou politikou.
BRATISLAVA. Štáty eurozóny už nebudú môcť jednoducho ignorovať varovanie Európskej komisie, ktorá ich vyzýva na nápravu ich rozpočtových politík.
Legislatíva o hospodárskom riadení, ktorú schválil Európsky parlament, by mala zabezpečiť, aby sa krajiny rýchlo vyrovnali s nesprávnymi hospodárskymi politikami.
„Výrazne zlepšiť sa má transparentnosť, zodpovednosť a spôsob zostavovania štatistík,“ informoval parlament.
Hlasovanie v pléne Európskeho parlamentu bolo tesné. Skupiny z politického spektra naľavo od stredu sa zdržali hlasovania, prípadne hlasovali proti niektorým častiam dohody.
„Naša frakcia, okrem jednej z týchto správ, tento balíček šiestich správ nepodporila. Z ekonomického hľadiska ich považujeme za nezmyselné,“ tvrdí europoslankyňa Monika Flašíková Beňová.
Europarlament schválil zapracovanie tzv. európskeho semestra, teda ročného hodnotenia národných rozpočtov pre koordináciu hospodárskej politiky, do legislatívnych textov, poskytujúc mu tak legislatívne krytie a väčšiu váhu.
Presadil aj posilnenie právomocí Európskej komisie prostredníctvom povinnosti poskytnúť jej viac informácií, ako aj cez misií dohľadu v štátoch.
Krajine, ktorá by falšovala štatistické údaje, najmä v súvislosti s informáciami o deficite a dlhu, hrozí podľa nových pravidiel sankcia vo výške 0,2 percenta HDP.
Nový legislatívny balíček dáva podľa parlamentu väčšie možnosti Paktu stability a rastu, najmä v prípade kontroly deficitov a dlhu, a to v skoršom štádiu.
(sita, tasr)
