SDKÚ chce tlačiť na to, aby sa pod dlhovú brzdu zahrnulo aj hospodárenie samospráv.
BRATISLAVA. Kompromis, ako by mala byť nastavená hranica, nad ktorú sa Slovensko nemôže zadlžovať, už zástupcovia koalície a opozičného Smeru našli.
Dohodnutý strop
Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý má byť na budúci týždeň predstavený odbornej verejnosti, ráta podľa informácií SME s dlhovým stropom na úrovni „maastrichtských“ 60 percent HDP. Postupne by sa mal znížiť na 50 percent. To by bola tiež aktuálna hranica, od ktorej by pre vládu začali plynúť sankcie, ak by sa verejný dlh nad ňu zvýšil. Najvyššia sankcia má byť vyslovenie nedôvery vláde.
Zadlženie Slovenska sa dnes blíži k 45 percentám HDP. Nižší dlh ako 60 percent výkonu ekonomiky má dnes len šesť členov eurozóny.
Návrh počíta aj s vytvorením trojčlennej fiškálnej rady, ktorá by mala dozerať na to, ako vláda plní ciele. Jej členov by mal voliť parlament, rozpočtovo by mala spadať pod centrálnu banku.
„Áno, našla sa dohoda na spoločnom znení ústavného zákona, ktorý bude predložený odbornej verejnosti,“ povedal včera poslanec SDKÚ Ondrej Matej. Predpokladá, že zákon by sa mohol dostať už na decembrovú schôdzu parlamentu.
„Chcem veriť tomu, že na zásadnej verzii sme sa dohodli a s odbornou verejnosťou už len doladíme niektoré veci,“ povedal poslanec KDH Anton Marcinčin.
Aby ústavný zákon prešiel, treba na to nazbierať aspoň 90 hlasov aj podporu opozície.
Poslanec Smeru Peter Kažimír včera zopakoval, že strana sa touto témou zaoberá a je dôležité, aby takáto vec dostala maximálnu podporu. „Nepoviem, že je to zásadné politické rozhodnutie. Urobili sme však maximálny prienik, ktorý sme dali na papier, uvidíme, čo povie odborná verejnosť,“ povedal Kažimír.
Dlhový strop zatiaľ nemá istú podporu SNS. Poslanec Ján Mikolaj tvrdí, že návrh je stále mäkký a dlhový strop by sa mal stanoviť na 50 percentách HDP. Prekáža mu tiež to, že v zákone sa nezohľadňujú naše záruky v eurovale a nie je v ňom zahrnuté ani hospodárenie samosprávy.
SDKÚ chce tlačiť na to, aby pod takzvanú dlhovú brzdu bolo zhrnuté aj hospodárenie samospráv. Nemá s tým problém ani Smer, podľa Kažimíra chcú však najprv so zástupcami miest a obcí rokovať.
Potreba zaviesť dlhovú brzdu zosilnela zvlášť po tom, čo trhy začali tlačiť na eurozónu a periférnym krajinám sa začali predražovať pôžičky.
Lacnejšie pôžičky
Štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvarožka tvrdí, že ak by ústavný zákon prešiel, zvýšilo by to dôveryhodnosť krajiny na dlhopisovom trhu. Ak by sa nezhoršili iné parametre, napríklad ekonomický rast, prispelo by to k zlacneniu našich pôžičiek.
„Bol by to pozitívny krok, ktorý ukáže, že Slovensko sa vydáva cestou zodpovednej hospodárskej politiky. Investori si to všimnú,“ hovorí šéf Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy.
Ešte väčší efekt by to malo, ak by sa na dlhovej brzde dohodla eurozóna. Lídri Nemecka a Francúzska žiadajú zakotviť do národných ústav aj pravidlo vyrovnaného hospodárenia.
