BRATISLAVA. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) je sklamaná z návrhu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2014 až 2020, ktorý v stredu predstavila Európska komisia, keďže pri výpočte priamych platieb aj naďalej pokračuje v diskriminácii farmárov z nových členských štátov EÚ.
"Rozdiely v priamych platbách medzi starými a novými členskými štátmi sa podľa zverejneného návrhu výraznejšie neznížia ani v ďalších siedmich rokoch, pretože by malo dôjsť len k ich kozmetickým úpravám“, povedal predseda SPPK Milan Semančík.
Slovensko spolu s viacerými štátmi strednej a východnej Európy podľa neho doplatilo už na doterajšie rozdiely v podpornej politike výrazným znížením svojej agrárnej produkcie, ktorý najciteľnejšie postihol živočíšnu výrobu.
Komisia pritom podľa neho viackrát deklarovala, že upustí od tzv. historického princípu pre výpočet priamych platieb, vďaka ktorému farmári zo starých členských štátov EÚ dostávajú vyššie dotácie na hektár pôdy ako nové členské štáty.
Po včerajšku je však podľa Semančíka zrejmé, že komisia chce tento model v modifikovanej podobe preniesť aj do rokov 2014 až 2020. Podľa zverejneného návrhu by sa totiž výška priamych platieb v krajinách, v ktorých v súčasnosti tieto platby nedosahujú ani 90 % priemeru EÚ, mala postupne zvyšovať len o jednu tretinu rozdielu medzi aktuálnou úrovňou a 90 percentami úniového priemeru.
"Pre Slovensko by to znamenalo, že plnú výšku národnej obálky priamych platieb 402,155 mil. eur by dosiahlo až v roku 2017, pričom aj potom by jeho podpory v prepočte na hektár poľnohospodárskej pôdy boli oveľa nižšie ako v starých členských štátoch EÚ," vysvetlil Semančík.
SPPK nesúhlasí ani s návrhom komisie o zastropovaní platieb, podľa ktorého by sa mali priame platby poľnohospodárskym podnikom postupne znižovať od sumy 150 tis. eur a maximálny strop platby bude ohraničený sumou 300 tis. eur na podnik na rok. Podľa Semančíka sa takéto opatrenie dotkne mnohých agrárnych subjektov na Slovensku.
"Upozorňovali sme na to, že stropovanie priamych platieb predstavuje diskrimináciu úspešných podnikov, ktoré v súlade so svetovými trendmi dokážu rozširovať svoju výrobnú základňu," varoval Semančík.
Legislatívny návrh Európskej komisie podľa SPPK nerieši ani štátnu pomoc, ktorá umožňuje krajinám dodatočne podporovať svojich farmárov nad rámec platieb z Bruselu a v konečnom dôsledku výrazne ovplyvňuje celkovú výšku podpôr v agrosektore.
"Za neprijateľné považujeme v rámci tzv. ozeleňovania SPP zaviesť povinnosť zaradiť mimo produkcie až 7 % obhospodarovanej pôdy, ak žiadateľ nechce prísť o časť podporných prostriedkov," kritizuje Semančík. Podľa jeho názoru v období rastúceho dopytu po potravinách i obnoviteľných zdrojoch energií povedie táto povinnosť nielen k zníženiu produkcie, ale aj zamestnanosti.
SPPK chce zmeniť konečnú podobu návrhu komisie, a preto už nadviazala kontakt so slovenskými i českými europoslancami, stálym zastúpením Slovenska pri Európskej komisii v Bruseli a aktivizuje aj svoje vzťahy s partnerskými farmárskymi mimovládnymi organizáciami krajín, ktoré by boli prijatím zverejneného návrhu komisie takisto poškodené. Veľmi dôležitá však bude súčinnosť predstaviteľov týchto štátov, najmä rezortných ministerstiev a europoslancov," uzavrel predseda komory.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa k téme reformy SPP vyjadrí až po štvrtkovom rokovaní vlády a hlasovaní parlamentu, ktorý bude rozhodovať o skrátení volebného obdobia kabinetu Ivety Radičovej. "Potom budeme môcť zaujať kompetentné stanovisko k reforme SPP," uviedol hovorca ministerstva Juraj Kadáš.
