BERLÍN.
"Rekapitalizácia by mohla byť nástrojom na obnovenie dôvery aktérov na medzibankovom trhu,“ uviedla v rozhovore pre pondelňajšie vydanie denníka Handelsblatt. "Rovnako dôležité je ale nájsť presvedčivé riešenie dlhovej krízy v jednotlivých európskych krajinách,“ zdôraznila.
Globálnymi trhmi v posledných týždňoch otriasajú obavy, že dlhová kríza v eurozóne môže prerásť do celoeurópskej bankovej krízy. V otázke rekapitalizácie najväčších bánk preto niektorí lídri EÚ vyzývajú na koordinovaný postup.
Na rekapitalizáciu možno podľa Lautenschlägerovej použiť aj zdroje Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), avšak iba vtedy, keď sa bankám nepodarí získať nový kapitál na trhoch ani od svojich vlád.
"Ak to štát nedokáže, potom si môžu požičať od Európskeho fondu finančnej stability," povedala viceguvernérka nemeckej centrálnej banky s tým, že peniaze z eurovalu by mali slúžiť na pomoc bankám a nie na iné účely.
Na reforme Európskeho fondu finančnej stability, spolu so zvýšením efektívnej úverovej kapacity na 440 mld. eur sa dohodli na júlovom summite lídri EÚ. Rozšírenie právomocí eurovalu o možnosť poskytovať preventívne úverové linky, alebo kupovať dlhopisy štátov v problémoch, minulý týždeň schválil slovenský parlament.
Slovenská republika tak ratifikovala posilnený euroval ako posledná krajina v 17-člennej eurozóne. Pomoc v rámci EFSF zatiaľ čerpajú Írsko a Portugalsko.
