NEW YORK.
"Trhová moc bánk musí byť rovnako zlomená, ako musí byť prehodnotená úloha ratingových agentúr," povedal Thomas Straubhaar, šéf Hamburského ústavu svetovej ekonomiky (HWWI). Ústav podľa denníka nepatril medzi kritikov systému, naopak.
Prečo by nemali banky jednoducho zvýšiť svoj vlastný kapitál na 30 percent? Otázku si položil renomovaný bankový expert Martin Hellwig. A šéf nemeckého ekonomického ústavu Ifo Hans-Werner Sinn očakáva, že bankový sektor dosiahne lepšiu kondíciu iba vtedy, ak sa miera jeho vlastnej kapitálovej vybavenosti zvýši.
Mnohí medzinárodní odborníci tvrdia, že zvýšenie vlastného kapitálu bánk, ktoré obsahuje aj dohoda centrálnych bánk známa ako Bazilej III, nestačí. Na konferenciách často tvrdia, že je na 100 % isté, že ich nasledujúci krach je neodvratný.
Simon Johnson, ktorý bol aj hlavným ekonómom Medzinárodného menového fondu (MMF), konštatoval, že banky sú teraz väčšie než kedykoľvek v minulosti. A politici zostávajú rovnako pod ich tlakom ako pred krízou. Žiada, aby došlo k dôslednému rozdeleniu veľkých peňažných ústavov.
Hellwig si nedávno položil vo Frankfurte otázku, prečo komunita, ktorá sa v posledných dvoch rokoch úplne zdiskreditovala, ovláda politickú diskusiu o regulácii a svojej reforme?
Paul Volcker, bývalý šéf amerického Federálneho rezervného systému (Fed), teraz ako poradca prezidenta Baracka Obamu navrhuje, aby sa z komerčných bánk vyčlenili divízie investičného bankovníctva. Tak by ústavy nemohli spájať riskantné obchody s cennými papiermi s bežnou komerčnou činnosťou.
Jagdish Bhagwati, profesor politiky a ekonomiky na americkej Kolumbijskej univerzite, tvrdí, že globalizácia reálnej ekonomiky a finančných trhov sú dve topánky jedného páru. Na finančných trhoch však dochádza k dramatickejším rizikovým zvratom než v reálnej ekonomike. Deregulácia finančných trhov bola spojená s priveľkým optimizmom. Teraz ich však treba podriadiť skutočne nezávislému a kritickému dohľadu.
Dani Rodrik, profesor ekonómie na Harvardskej univerzite, už dávno pred finančnou krízou v roku 2008 pochyboval o užitočnosti neregulovaných kapitálových tokov. Poukazoval na to v čase, keď hlavný prúd ekonomických profesorov ich považoval za požehnanie pre svetovú ekonomiku.
Avšak kríza v niektorých krajinách rozvojového sveta v 90. rokoch odhalila, že voľný tok kapitálu môže v nich spôsobovať obrovské škody. Rodrik žiada, aby sa prejavila väčšia odvaha regulovať prúdenie kapitálu. Mohlo by sa to uskutočniť kontrolou jeho smerovania. Takýto návrh sa dlho pokladal za tabu.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.
