Nemecko s Francúzskom majú rozdielny postoj, ako posilniť kapitál bánk.
BRATISLAVA. Takmer niet pochýb, že banky a ďalší investori, ktorí vlastnia grécke dlhopisy, si z ich hodnoty odpíšu viac ako 21 percent. Dohodlo sa na tom ešte na júlovom summite. Teraz by však mali toto číslo ešte viac ako zdvojnásobiť.
Európski lídri totiž tlačia na investorov, aby dobrovoľne akceptovali zníženie gréckeho dlhu a svoj záväzok aspoň o polovicu. Ten by mal tento rok dosiahnuť takmer 360 miliárd eur, čo je 162 percent HDP.
Grécky dlh
Banky a ďalší súkromní investori sa budú musieť zmieriť s odpismi zrejme 50 percent z gréckych pohľadávok; V júli sa dohodlo na odpísaní gréckeho dlhu o 21 percent.
Časť eurozóny navyše žiada prísnejší dohľad nad gréckou privatizáciou a reformou štátnej správy.
Kľúčovou témou nedeľného summitu únie však bude, ako vyriešiť posilnenie kapitálu európskych bánk, ktoré sa potápajú s Gréckom.
Nemci presadzujú, aby si krajiny s trojáčkovým ratingom problém bánk riešili vo vlastnej réžii.
Euroval by mal požičiavať na pomoc bankám vládam tých krajín, ktoré majú horší rating.
Francúzi, ktorých banky sú najviac angažované v gréckom dlhu, sa obávajú, že pôžička na pomoc bankám môže krajine zhoršiť ich hodnotenie. Peniaze na pomoc bankám by chceli získať aj z eurovalu.
Hovoriť sa bude aj o prípadnom zvýšení úverovej kapacity eurovalu z terajších 440 miliárd eur.
Jeden z modelov ráta s tým, že euroval získa bankovú licenciu a peniaze by si tak mohol požičiavať od Európskej centrálnej banky.
Jej šéf JeanClaude Trichet pre Financial Times však naznačil, že už presiahli hranicu, čo môžu urobiť na podporu trhov.
