BRUSEL, BRATISLAVA. Pôvodne sa mali európski lídri stretnúť v Bruseli v pondelok, ale schôdzku šéfov štátov a vlád odložili na nedeľu.
Chceli viac času, aby dohodli zásadné opatrenia v boji proti kríze. Rozhodovať sa malo o budúcom fungovaní Európskej únie a politici to naplánovali efektne: tesne pred pondelkovým otvorením búrz.
Kľúčový summit
Nemeckí politici ohlasovali, že sa na summite prijme „rozsiahly balík opatrení“, ktorý bude súčasťou hlbšej európskej integrácie.
„Finančná kríza ukázala, že hospodárska a menová únia dokáže fungovať len v dobrých časoch. Nepochybujem, že v budúcich rokoch nás čaká silnejšia integrácia,“ povedal pre Die Presse nemecký politológ Werner Weidenfeld.
Nemecko navrhlo otvoriť a zmeniť Lisabonskú zmluvu tak, aby mohli krajiny eurozóny užšie spolupracovať v ekonomickej oblasti a únia mala vplyv na fungovanie zadlžených štátov.
Zmena Lisabonu, ktorý sa schvaľoval sedem rokov, desí mnohé štáty. Nemci a Francúzi sa nedohodli ani na tom, či by sa prípadná zmena zmluvy týkala 27 členských štátov únie, alebo len sedemnástich štátov eurozóny.
Nemci si nevedia predstaviť, že by bokom ostali Poliaci, ktorí neplatia eurom.
„Myslím si, že nikto nebude mať chuť púšťať sa do hlbších zmien Lisabonu, ktoré by minimálne v Írsku museli schváliť v referende,“ hovorí David Král, riaditeľ inštitútu pre európsku politiku Europeum.
Chceme sankcie
Otvoriť Lisabonskú zmluvu chceli lídri aj preto, aby mohli zaviesť sankcie pre štáty, ktoré nedodržiavajú rozpočtovú disciplínu.
Ak by sankcie boli súčasťou Lisabonskej zmluvy, mohli by ich dodržiavanie vyžadovať cez Európsky súdny dvor, čo tu ešte nebolo. Slovensko verí, že Lisabonská zmluva sa otvárať nebude.
Sankcie by mohla podľa nás únia zaviesť na základe šiestich bodov, ktoré z Lisabonskej zmluvy vychádzajú, ale nevyžadujú si jej zmenu.
„Dlhodobo podporujeme myšlienku zavedenia prísnejších sankcií,“ povedal minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.
Nedeľňajší summit označili odborníci za kľúčový skôr, ako sa začal. A než sa začal, politici jeho úspech spochybnili. Kancelárka Merkelová odkázala, že summit všetko nevyrieši. Euro s hneď oslabilo.
Päť bodov proti kríze
Európska únia chce na summite prijať rázne opatrenia. Podrobnosti sa budú riešiť do poslednej chvíle pred summitom.
1. Pomoc Grécku
Európski lídri by mali odsúhlasiť šiestu tranžu pre Grécko, tak ako to odporúčala monitorovacia misia Trojky. Druhé rozhodnutie bude komplikovanejšie - ako po roku 2012 pomáhať Grékom ďalej. Balík prijatý na summite v júli nestačí, je isté, že pomoc musí byť vyššia ako doteraz odsúhlasených 109 miliárd eur.
2. Rekapitalizácia bánk
Riešiť sa bude, či banky, ktoré by mohli pre Grécko zbankrotovať, potrebujú nový kapitál a odkiaľ by ho mali dostať, či z rozšíreného eurovalu, alebo na národnej úrovni. Nemecké banky sú proti pomoci zo strany štátu.
3. Euroval
Po ratifikácii rozšíreného eurovalu vo všetkých 17 štátoch eurozóny vrátane Slovenska sa bude riešiť, ako euroval zefektívniť, aby mohol poskytnúť viac peňazí a rýchlejšie reagovať pri záchrane zadlžených štátov.
4. Ekonomická vláda
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy chcú viac kontrolovať národné rozpočty. Ako bude budúca ekonomická vláda fungovať, ešte nie je jasné.
5. Posilnenie eurozóny a prijatie sankcí
Lídri sa budú snažiť nájsť riešenie, aby nemuseli otvárať dlho schvaľovanú Lisabonskú zmluvu, ale chcú prijať šesťbodový balík, ktorý z Lisabonskej zmluvy vychádza a obsahuje aj sankcie za porušovanie rozpočtovej disciplíny.
Slovensko bude na summite slabé
Po páde vlády nie je jasné ani to, kto do Bruselu pôjde.
BRATISLAVA. Slovenskú delegáciu by mala na nedeľňajší summit Európskej únie viesť odstupujúca premiérka Iveta Radičová, ktorá však nebude mať mandát na prijímanie dôležitých rozhodnutí.
Doma nedokázala na prvý raz presadiť ratifikáciu rozšíreného eurovalu, nie je jasné, či vôbec povedie vládu do predčasných parlamentných volieb, a nemôže sľúbiť podporu európskym rozhodnutiam v slovenskom parlamente. Snažiť sa v takejto pozícii vyjednávať bude veľmi ťažké.
Vláda ešte neprerokovala ani materiál, ktorý k summitu pripravilo ministerstvo zahraničných vecí. Než sa dostal na program, vláde vyslovil parlament nedôveru. Vláda bude o materiáli rokovať ešte pred odchodom na summit.
