BRATISLAVA.
Na stredajšom rokovaní sa na tom zhodli minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon a predstavitelia agrárnej samosprávy reprezentovanej Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Agrárnou komorou Slovenska a Združením vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
Simon chce tieto názory prezentovať aj na štvrtkovom stretnutí európskych ministrov pre pôdohospodárstvo a následne pokračovať v rokovaní. "Zajtra sa začína hra, tanec, boj o to, že čo tam zostane a čo nie,“ povedal Simon.
Medzi základné otázky, na ktorých panuje zhoda medzi ministerstvom a agrárnou samosprávou, zaradil Simon definíciu aktívneho farmára, zastropovanie platieb pre poľnohospodárske podniky, ako aj povinnosť zaradiť mimo produkcie až 7 % obhospodarovanej pôdy a zaviesť ekologické platby, ktoré by mali tvoriť 30 % z celkových prostriedkov Bruselu určených na podporu agrosektora.
"S týmito návrhmi, tak ako sú predložené, nemôžeme súhlasiť,“ uviedol minister. Ako dodal, medzi kardinálne otázky, na ktorých bude nástojiť, patrí aj odstránenie historického princípu pri priamych platbách medzi starými a novými členskými štátmi.
Pri definícii aktívneho farmára Európska komisia navrhuje, aby pre podnikateľský subjekt stačilo mať 5 % príjmu z poľnohospodárskej činnosti. "Zásadne musíme trvať na tom, aby to percento bolo vyššie,“ upresnil Simon. Podľa predsedníčky Agrárnej komory Slovenska Heleny Patasiovej by tento pomer mal byť až na úrovni 30 % príjmov.
S návrhom komisie o zastropovaní platieb, podľa ktorého sa priame platby poľnohospodárskym podnikom budú od sumy 150 tis. eur postupne znižovať a maximálny strop platby bude ohraničený sumou 300 tis. eur na podnik na rok nie je podľa ministra možné súhlasiť. Ako však povedal, ešte stále zostáva otvorená možnosť, že bude prepojená na zamestnanosť, čo by slovenským farmárom pomohlo.
Povinnosť nechať ležať úhorom až 7 % obhospodarovanej pôdy je podľa Simona neprijateľná, keďže farmári by tak nemohli využívať potenciál pôdy na produkciu, čo by malo za následok zvýšený tlak na ceny potravín.
Predstavitelia poľnohospodárskych samospráv a agrorezort nesúhlasia ani s rušením národných kvót na cukor. "Mohlo by sa stať, že kvóta cukru, ktorú dnes Slovensko má, skončí u majiteľov cukrovarov na Slovensku, ktorí by mohli túto kvótu odniesť a vyrábať niekde inde a tým pádom by obmedzili priestor pre slovenských pestovateľov,“ vysvetlil Simon.
