BRATISLAVA. Od januára budú môcť súdy prikázať úradom a štátnym firmám zverejniť informácie, ktoré od nich občania žiadajú cez infozákon.
Umožní im to novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorú schválili poslanci. Dnes môžu sudcovia len zrušiť rozhodnutie o nesprístupnení informácií, čím sa prípad opäť vracia do rúk úradníkom.
Záleží na sudcoch
„Je to prelom, ktorý umožní vyhnúť sa kolotoču súdnych konaní,“ hodnotí zmenu právnik Peter Wilfling, ktorý spolupracuje so združením Via Iuris. Novela však podľa neho bude potrebovať sudcov, ktorí budú aktívne chrániť právo na informácie.
Súhlasí aj člen správneho kolégia Najvyššieho súdu Miroslav Gavalec. Prípady, keď súd prikáže úradom rozhodnutie prepracovať, však podľa neho nezmiznú.
„Napríklad nepreskúmateľné rozhodnutia,“ hovorí. Ide napríklad o prípady, keď úrady ignorujú infozákon a nevydajú nijaké rozhodnutie.
Gavalec zároveň upozorňuje, že nová úprava zaťaží súdy vypočúvaním a dokazovaním pred tým, ako úradom prikážu informáciu zverejniť.
Menej zmlúv na webe
Poslanci schválili aj novelu samotného infozákona. Štátne firmy podľa nej nebudú musieť na webe zverejňovať zmluvy z bežného obchodného styku, no stále ich budú musieť poskytnúť na žiadosť.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) zmenou reagovala na sťažnosti štátnych firiem, ktoré sa cítili zverejňovaním znevýhodňované oproti konkurencii. Išlo napríklad o Slovenskú poštu či Transpetrol.
Podniky sa napriek zmene nevyhnú verejnej kontrole. Aj keď nebudú musieť na web zavesiť väčšinu zmlúv, budú povinné zverejniť notifikáciu o ich uzatvorení.
Čo všetko bude notifikácia obsahovať, má určiť vláda. Nie je však jasné, kto bude Slovensku vládnuť v januári, keď majú začať zmeny platiť.
Keby ostala šéfkou justície Žitňanská, podniky budú povinné v notifikácii zverejňovať dátum podpisu zmluvy, zmluvné strany, ale aj predmet a hodnotu kontraktu.
Menej výnimiek
Poslanci nakoniec vyškrtli z novely viacero výnimiek zo zverejňovania zmlúv. Napríklad Recyklačný fond alebo Študentský pôžičkový fond budú musieť zverejňovať všetky kontrakty.
Poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ) škrtol aj výnimku, ktorá by Správe štátnych hmotných rezerv umožnila zatajiť všetky zmluvy. „Ide o citlivé informácie,“ obhajovala výnimku správa rezerv v pripomienkovom konaní.
Len v nedeľu TV Markíza informovala, že správa rezerv predala platinové sitká za 667-tisíc eur, pričom ich trhová hodnota má byť podľa Markízy až 2,4 milióna eur. Predaj už preveruje protikorupčná sekcia Úradu vlády.
Beblavému prešla aj ďalšia významná zmena. Bankové tajomstvo nebude dôvodom na nezverejnenie informácií o verejných peniazoch a štátnom majetku.
Občania sa tak budú môcť dostať k bankovým výpisom zo Štátnej pokladnice.
Mestá vrátia faktúry na web
Voliči si budú môcť opäť skontrolovať, či radnice hospodária rozumne i v malom.
BRATISLAVA. Mestá, obce a župy budú po ôsmich mesiacoch opäť zverejňovať na internete aj drobné objednávky a faktúry. Poslanci parlamentu zrušili tisíceurový limit, do ktorého ich od mája zverejňovať na webe nemuseli.
Limit zaviedlo ministerstvo spravodlivosti potom, ako sa mestá a obce sťažovali na digitálnu byrokraciu. Skenovanie a zverejňovanie faktúr aj za pár eur podľa nich úradníkov neúmerne zaťažovalo.
Od januára budúceho roku budú samosprávy opäť odhaľovať všetky transakcie, no iba v tabuľkovej forme. Namiesto zdĺhavého skenovania každého dokumentu budú na stránku prenášať iba údaje z účtovných programov.
Na internete tak bude možné prehľadne vyhľadať, čo úrad objednával, kedy, od koho a za koľko.
Michal Piško
