BRATISLAVA. Naše parlamentné strany sa zhodujú, že nezodpovední členovia eurozóny by mali čeliť sankciám, ako sú pozastavenie financovania z eurofondov či strata hlasovacích práv.
V ankete denníka SME, v ktorej sa vyjadrovali ku kľúčovým témam nedeľňajšieho summitu Európskej únie, sa zhodli tiež na tom, že v zásadných otázkach, akou bolo zavedenie trvalého eurovalu, by členské krajiny mali mať aj naďalej právo veta.
Anton Marcinčin z KDH však poznamenal, že Slovensko zatiaľ dokázalo, že jednomyseľné rozhodovanie nie je v nikoho záujme.
Väčšina strán odmieta spoločný daňový základ členov eurozóny, Smer si vie o tom predstaviť debatu. „Akoukoľvek podmienkou harmonizácie daní by mal byť absolútny atak na daňové raje v Európe,“ povedal Peter Kažimír.
K prípadnému ďalšiemu zvýšeniu eurovalu sa strany stavajú negatívne, ak by to malo ohroziť verejné financie.
Jedinou otázkou, kde sa strany rozchádzajú, je pomoc bankám z eurovalu. Smer by s ňou súhlasil, no nemá dosť informácií. Ivan Štefanec z SDKÚ by riešenie nechal na jednotlivé štáty. SaS s pomocou bankám z eurovalu nesúhlasí.
S Ficom nerokujú
O pozícii Slovenska na summite vláda so Smerom nediskutuje.
BRATISLAVA. Vláda, ktorá vzíde z marcových volieb, zdedí protikrízové rozhodnutia Európskej únie dohodnuté na najbližšom summite.
So Smerom, ktorý je kandidátom na zostavovanie vlády, nikto o postupe na summite nerokuje. „Koho tam bude zastupovať, aké garancie tam dá?“ pýtal sa v súvislosti s možnou cestou Ivety Radičovej Robert Fico.
„Už niekoľko dní sa bavíme o forme – kto pôjde na summit – ale chýba základná debata o obsahu,“ vravel podpredseda Smeru Peter Kažimír.
„Hlasovaním o zvýšení eurovalu sme nevypísali bianko šek.“ Podľa Kažimíra sa treba o protikrízových opatreniach rozprávať minimálne na európskom výbore parlamentu.
„Realita je taká, že SNS aj Smer rokovať odmietajú,“ povedal šéf MostaHíd Béla Bugár.
Zopakovať sa tak môže situácia, v ktorej sa po vymenovaní ocitla Radičovej. Vláda Roberta Fica krátko pred voľbami dohodla podmienky eurovalu, no dosluhujúci minister financií Ján Počiatek ich nechcel podpísať, hoci ho na to pravica vyzývala.
Prezident Ivan Gašparovič sa pokúsil zorganizovať stretnutie Radičovej s Ficom, šéf Smeru neprišiel. Konečné rozhodnutie ostalo na novej koalícii, ktorá dohodu odsúhlasila.
Miro Kern
Hanbu na summite zažili už Česi i Poliaci
Krajinám škodia spory o to, kto ich v únii zastupuje. Brusel zaujíma hlavne mandát.
BRATISLAVA. Najprv písali zahraničné médiá o šoku po našom odmietnutí eurovalu, potom o úľave, keď sme ho na druhýkrát schválili.
Teraz riešia, či bude Slovensko zastupovať na summite únie premiérka, alebo prezident. Vláda Radičovej sa preťahuje s Gašparovičom o Brusel, napísala včera agentúra Mediafax.
Slabý mandát
Európska únia oficiálne túto otázku nerieši, je to naše vnútorné rozhodnutie.
„Či tam pôjde Radičová, alebo Gašparovič, bude ich mandát veľmi slabý, pretože sa neopiera o parlamentnú väčšinu. Je však možné, že ak tam bude Radičová, ostatní lídri budú pozitívne vnímať, že pre euroval obetovala osud vlastnej vlády a budú k nej ústretovejší,“ myslí si David Král, riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku Europeum.
Zažili to Česi i Poliaci
Pre Brusel je však dôležité, kto krajinu zastupuje a aký má mandát. Česi sa o tom presvedčili, keď im počas predsedníctva v EÚ v roku 2009 padla vláda.
Odstupujúci premiér Mirek Topolánek vtedy viedol summity s USA, summit východného partnerstva i energetický summit. „Takmer nič sa nedohodlo,“ pripomína Král.
Spor o to, kto bude zastupovať krajinu na summite únie, oslabil aj Poľsko. V októbri 2008 prišli na summit premiér Donald Tusk i vtedajší prezident Lech Kaczyński, ktorý si na to prenajal lietadlo za 40-tisíc eur.
Miriam Zsilleová
