Agentúrnu správu sme o 18:26 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Dosluhujúca vláda zaťažila banky od budúceho roka novým odvodom vo výške 0,4 percenta z očistených bankových pasív, teda všetkých okrem chránených vkladov a vlastných zdrojov banky.
Minister financií Ivan Mikloš si od nej sľubuje 83 miliónov eur ročne, ktoré poputujú do špeciálneho fondu. Ten by sa mal použiť len v prípade reštrukturalizácie a pomoci ohrozeným bankám.
Odvod je po Maďarsku druhým najvyšším v Európe. V prepočte podielu bankovej dane na aktívach sektora je najvyšší v celej eurozóne.
Sankcie nebudú
Strana Smer neúspešne navrhovala zvýšenie odvodu na 0,7 percenta, Robert Fico na tlačovej konferencii pohrozil, že bankám by neuškodila ani sadzba jedno percento.
Návrh bankovej dane z dielne Smeru bol pritom na stole už pred rokom, vláda ho vtedy zmietla zo stola.
„Obrali rozpočet o 100 miliónov eur, ak by bola banková daň prijatá už vtedy,“ povedal Fico.
Zvýšenie odvodu, ktoré Smer navrhol, cez parlament neprešlo. „Má to aj iné nepriame náklady z hľadiska zhoršovania podnikateľského prostredia, imidžu krajiny, považujem to za orbánovské riešenie,“ povedal Mikloš v parlamente.
Peter Kažimír (Smer) prišiel s ďalším pozmeňovacím návrhom, ktorý by zamedzil bankám preniesť bankovú daň do vyšších cien produktov. V prípade preukázania neprimeraného zdraženia produktu by banke hrozili od regulátora sankcie.
„Kontrola určite bude prísnejšia, ale tento návrh považujem za nereálny,“ reagoval podľa SITA na neschválený návrh Mikloš.
Banky chceli zvýšiť DPH
„Naše príjmy sú vysoké, ale platíme aj vysoké dane,“ povedal pred pár dňami prezident Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida. Spravodlivejším riešením by podľa neho bolo zvýšenie DPH.
Asociácia bola aj za riešenie, že výšku sadzby by mala určovať Národná banka Slovenska po dohode s rezortom financií po rozhľadnení zisku v sektore. Upozornila, že odvodom dôjde k prelievaniu peňazí do zahraničných bánk.
