BRATISLAVA . Tí požadujú navrhnutú sumu 200 eur ako hranicu, ktorej prekročením už nie je možné doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ERP) považovať za faktúru, zvýšiť aspoň na 500 eur.
"Mnoho bežných nákupov tovarov a služieb prevyšuje hodnotu 200 eur. Požadovanie faktúry, nie dokladu z ERP, pri ich nákupe bude v praxi spôsobovať značnú administratívnu náročnosť," odkázalo rezortu financií v pripomienkovom konaní k návrhu novely zákona o DPH Združenie podnikateľov Slovenska. Rovnaký názor prezentovala napríklad aj Potravinárska komora Slovenska.
Ministerstvo financií vypracovalo novelu zákona o DPH, ktorá by mala byť účinná od začiatku apríla budúceho roka, po koncepcii boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty. Konkrétnymi legislatívnymi úpravami chce rezort obmedziť daňové podvody. Súčasťou novely sú napríklad aj spomínané zmeny pri uznávaní dokladov z registračnej pokladnice.
"Navrhuje sa v záujme zabránenia zneužívaní dokladov pri uplatnení odpočtu dane, akceptovať doklad z ERP ako náhradu za riadnu faktúru len ak celková cena tovaru alebo služby vrátane DPH je najviac 1 600 eur pri platbe platobnými kartami, prípadne inými platobnými prostriedkami, a v prípade platby v hotovosti do pokladne najviac 200 eur," uvádza rezort.
Novela pre podnikateľov napríklad prináša aj sprísnenie podmienok pre registráciu za platiteľa dane, a to pre rizikové subjekty. Tie podľa ministerstva financií v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na DPH voči daňovému úradu.
Rovnako novela rozširuje právomoci daňového úradu, a to o zrušenie registrácie za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch. Cieľom rozšírenia právomocí je vylúčiť z registra platiteľov dane a zo systému DPH osoby, ktoré sú podľa rezortu financií "rizikové a zneužívajú systém na neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov".
Odhadované podvody a úniky na DPH na Slovensku podľa poslednej štúdie Európskej únie zverejnenej Európskou komisiou v novembri 2009 predstavujú 28 % z teoretickej daňovej povinnosti. Tento údaj zaradil Slovenskú republiku na predposledné miesto medzi členskými štátmi únie a za Slovenskom bolo už len
