BRATISLAVA. Z investičných fondov sa počas kupónovej privatizácie v Českej a Slovenskej republike stratilo približne 50 miliárd korún. Tie skončili na účtoch finančných skupín. Povedal to v rozhovore pre TASR český ekonóm a bývalý minister privatizácie Tomáš Ježek.
Spôsobili to viaceré nedostatky v legislatíve, najmä v zákone o investičných fondoch a spoločnostiach, ktorého prijatie meškalo a pri schvaľovaní vo Federálnom zhromaždení v Prahe z neho vypadlo dôležité ustanovenie. "Zakladateľ fondu potom, čo sa do neho naliali akcie držiteľov investičných kupónov (DIK), mal povinnosť z neho odísť a ako akcionári v ňom mali ostať len DIKovia," priblížil Ježek.
Porušenie základného pravidla
Podľa neho absencia tohto ustanovenia nahrávala obrovské peniaze zriaďovateľom fondov. "Dostali príležitosť disponovať cudzím majetkom ako so svojím vlastným. Čo je absolútne porušenie základného pravidla, že majetok správcu fondu musí byť oddelený od samotného majetku fondu, a otvorila sa tak možnosť tunelovania fondov," zdôraznil Ježek.
Exminister pripúšťa, že v pozadí bol vtedy lobing záujmových skupín a spolu s Ivanom Miklošom ako autori zákona nemali šancu ovplyvniť jeho finálnu podobu. "Tie páky mal v rukách federálny minister financií Václav Klaus a jeho námestník Dušan Tříska," pripomenul.
Okrem tejto zásadnej chyby považuje Ježek kupónovú privatizáciu za úspech s tým, že proces výmeny kupónov za akcie v bývalom Československu bol bezproblémový. Napriek tomu žiadna krajina už nezopakovala kupónovú privatizáciu v rovnakom rozsahu ako bývalá federácia. "Žiadna z transformujúcich sa krajín však nebola v takej situácii ako Československo, ktoré bolo v stave úplného znárodnenia majetku. To si potom vyžiadalo aj neštandardné postupy," dodal Ježek.
O prevod akcií požiadalo 140 000 ľudí
Fond národného majetku (FNM) SR požiadalo o prevod akcií z kupónovej privatizácie ku koncu septembra spolu 140.135 ľudí. Fond je totiž v prípade, že sa občania rozhodnú takéto akcie bezodplatne previesť, povinný ich prevziať.
Obyvatelia, ktorí ešte stále majú bezcenné akcie z čias kupónovej privatizácie na účtoch a zbytočne ich zaťažujú poplatky za ich spravovanie, môžu tieto akcie previesť na FNM.
"Prosíme však ľudí, aby takýto krok dobre zvážili. Pretože bezodplatné prevedenie akcií už fond nemôže vrátiť," uviedol pre TASR riaditeľ Kancelárie predsedníčky Výkonného výboru FNM Miloslav Homola.
Ľudia by sa mali podľa jeho slov najprv poriadne presvedčiť, či takéto akcie naozaj nemajú žiadnu hodnotu. "Nech to nerobia unáhlene. Máme totiž niekoľko akcií, ktoré ľudia previedli na fond a sú veľmi cenné," doplnil Homola. Ide napríklad o akcie niektorých podnikov či bánk, ktoré majú práve teraz vysokú hodnotu.
