Z Bruselu od našej redaktorky Miriam Zsilleovej
Slovensko v Bruseli chválili za pád vlády na jednom z kľúčových, krízových stretnutí európskych lídrov. Na úvod summitu dvadsaťsedmičky v Bruseli premiérke Ivete Radičovej poďakoval európsky prezident Herman van Rompuy a šéfovia štátov a vlád jej zatlieskali.
Na chodbe v súkromnom rozhovore Rompuy označil Radičovú za hrdinku.
Obavy z Talianska
„Poďakoval mi za rozhodnutie, vďaka ktorému sa summit vôbec zišiel a vďaka ktorému sa rokuje,“ hovorila Radičová o ich rozhovore.
Ak by Slovensko ako jediná krajina eurozóny neodsúhlasila zvýšenie eurovalu, nemohlo by sedemnásť štátov eurozóny rokovať, ako má ďalej rozšírený euroval fungovať, aby dlhová kríza z Grécka nepreskočila do Talianska a Španielska.
Európska únia a eurozóna sú pod veľkým tlakom. Podľa internej analýzy Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu je na tom Grécko horšie, ako sa predpokladalo.
„Super nedeľu“ z Bruselu nečakal ozaj nikto. Píše Peter Schutz.
Čítajte komentár (piano) >>
Do roku 2020 budú Atény potrebovať 252 miliárd eur, viac než dvojnásobok sumy v druhom záchrannom balíku pre Grécko - 109 miliárd. Analýzu, z ktorej citujú britské Financial Times, dostali európski ministri financií a najvyšší politici.
A stále to nie je najhorší scenár - s každým úsporným opatrením a ďalším štrajkom v uliciach gréckych miest je na tom ekonomika horšie. Najvyššia suma na pomoc Grécku sa môže podľa analýzy dostať až na 444 miliárd eur.
Preto sa musia do záchrany Grécka masívne zapojiť banky. Je potrebné, aby sa zriekli 50 až 60 percent svojich požiadaviek voči Grécku, potom by druhý záchranný balík stačil, píše sa v internej správe.
Nemecko a Francúzsko sa stále nedohodli
Na júlovom summite únie sa dohodlo, že banky prídu o 21 percent, to však už nestačí. Ak by súkromný sektor súhlasil len s 50-percentným odpisom dlhov, musí sa záchranný balík 109 miliárd eur zvýšiť ešte o 5 miliárd eur.
Na summite v Bruseli zásadné rozhodnutia nepadli. Nemecko a Francúzsko sa stále nedohodli na tom, ako by mal fungovať euroval, aby ochránil veľké ekonomiky ako Taliansko a Španielsko.
Nemeckej kancelárke Angele Merkelovej musí navyše každú dohodu v Bruseli posvätiť v Berlíne finančný výbor Bundestagu, čo v Bruseli otvorene mnohí kritizovali.
Podľa slovenskej premiérky sa rozhoduje medzi dvoma krutými možnosťami: buď sa po európskych opatreniach zvýšia ceny, alebo nezamestnanosť.
„Nie je nič horšie, ako keď ľudia nemajú príjem,“ povedala premiérka s tým, že vyššiu nezamestnanosť nepodporí.
Európska únia sa pripravuje na zásadné zmeny tak, aby sa už podobná kríza v budúcnosti neopakovala.
Preto summit Európskej únie poveril prezidenta van Rompuya, aby vypracoval do decembra správu, ako by sa mala zmeniť komplikovane prijatá Lisabonská zmluva, aby mohli ekonomiky užšie spolupracovať.
„Predbežná správa bude v decembri 2011, aby sa dohodla orientácia,“ píše sa v návrhu zo summitu únie.
Referendá desia
Návrh desí mnohých európskych politikov, ktorí by na takéto zmeny potrebovali schválenie v referendách. Nikto v Bruseli ani nezakrýva, že ľudia, ktorí teraz prichádzajú o prácu, krátia im platy a dôchodky, neodsúhlasia hlbšiu integráciu Európskej únie.
Švédi priamo na summite povedali, že so zmenami v zmluve nesúhlasia.
