HAMBURG.
"Situácia vyžaduje nielen to, aby mu banky odpustili dlhy vo väčšom rozsahu, než sa doteraz plánovalo," odznelo vraj na krízovom summite v Bruseli. Trpkou pravdou je aj fakt, že platcovia daní v eurokrajinách budú musieť poskytovať dlhšie a predovšetkým oveľa viac peňazí Aténam, ak budú chcieť zabrániť ich nesolventnosti.
Akou zlou je situácia, ukazuje doteraz prísne tajná analýza o schopnosti Grécka znášať dlhovú záťaž. Vypracovala ju Trojka, kontrolná misia, ktorá sa skladá z predstaviteľov Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky (ECB). Trojka v určitých intervaloch kontroluje aténsku vládu, ako plní ozdravné opatrenia.
Recesia v Grécku, zosilnená úspornými opatreniami, má oveľa silnejšie účinky, než sa predpokladalo. Jeho hrubý domáci produkt (HDP) klesne tento rok o 5,5 % a na budúci rok upadne o 3 %. V rokoch 2013 a 2014 by mal začať rásť. Jeho vzostup však bude okolo 1,25 %. Až v roku 2015 bude podľa expertov grécky vzostup HDP asi 2,6 %. Podmienkou však je, že sa dovtedy situácia svetovej ekonomiky nezhorší.
Nemecký denník Die Welt sa odvoláva na dokument Trojky, ktorý má k dispozícii. Uvádza sa v ňom, že najnovší vývoj vyvoláva nevyhnutnosť znovu prehodnotiť príjmy gréckeho rozpočtu. Ak sa grécka ekonomika bude vyvíjať podľa nového odhadu, dlh krajiny voči HDP dosiahne v roku 2013 nehoráznych 186 % a do roku 2020 klesne na 152 %. Až 19 rokov bude krajina potrebovať na to, aby klesol na 130 %.
Koľko finančných prostriedkov bude Grécko potrebovať, to záleží od súkromných veriteľov. Akej sumy sa zrieknu, o tom sa s nimi teraz rokuje. Ak by sa nič nezmenilo, Grécko by do roku 2020 potrebovalo na prežitie pomoc 252 miliárd eur.
Suma je takmer o 150 % vyššia než 109 miliárd eur, ktoré Aténam prisľúbili do roku 2014 v druhom záchrannom balíku jeho europartneri. Ak by sa však situácia zhoršila, uvádza sa v správe, aby sa zamedzilo gréckemu krachu, bolo by mu treba poskytnúť pomoc 440 miliárd eur.
Die Welt online uviedol, že je nepredstaviteľné, aby nemeckí poslanci súhlasili s ďalšou pomocou v predpokladanom objeme aj preto, lebo väčšia časť peňazí by musela pochádzať z Nemecka. Predstavitelia troch vládnych strán CDU, CSU a FDP v nemeckom parlamente už pred summitom 23. októbra vyhlásili, že nepredpokladajú, že sa pomoc Grécku ešte raz zvýši.
