Agentúrnu správu sme o 19:16 nahradili autorským článkom.
BRATISLAVA. Pod rovnaký strop, nad ktorý by sa už štát nemal zadlžovať, by sa mala dostať aj samospráva. Hranica je navrhnutá na úrovni 60 percent HDP. Od roku 2017 sa má postupne znižovať na 50 percent.
Kým vláde začnú prvé sankcie plynúť už pri zadlžení krajiny na 50 percent HDP, v prípade samospráv zrejme až neskôr.
Návrh zástupcov parlamentných strán je taký, že ak zadlženie mesta či obce dosiahne 60 percent, bude musieť hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a vypíše sa referendum na odvolanie starostu. Uvažuje sa aj s finančnou pokutou, napríklad päť percent z výdavkov. Poslanci sú však pripravení ďalej rokovať.
Zástupcovia samosprávy majú niekoľko výhrad. Za rozpočet mesta či obce nezodpovedá totiž len primátor alebo starosta, ale aj zastupiteľstvo. Je preto možné, že sa sankcia voči starostom z návrhu vypustí.
Samospráva tiež nechce daňový mix, podľa ktorého sa im prerozdelí menej peňazí.
Argumentujú, že by si museli viac požičiavať, čo by zvyšovalo ich zadlženie. Aj tu sa črtá kompromis. Stiahnutie daňového mixu z rokovania parlamentu pripustil aj Pavol Hrušovský z KDH.
Parlamentní poslanci sa teraz dohadujú, odkedy by mal dlhový strop platiť. Návrh zákona ráta s marcom 2012. Jedna z alternatív je aj taká, že o účasti samosprávy bude rokovať až nová vláda. Poslanec SDKÚ Ondrej Matej si vie predstaviť, že by sa ústavný zákon prerokoval na mimoriadnej schôdzi a mohol by platiť už od januára.
Slovensku by dlhový strop od januára pomohol aj preto, že v tom čase máme splatný vyšší objem záväzkov. „Zodpovedné by to bolo, takisto by bolo zodpovedné ísť do ďalšieho roka so schváleným rozpočtom,“ povedal Peter Kažimír zo Smeru. Schvaľovanie dlhového stropu pred rozpočtom odmieta.
