Opatrenia sľubujú európski lídri oznámiť na dnešnom summite v Bruseli, kde sa podvečer schádzajú už druhýkrát za štyri dni.
Všetci proti Taliansku
Únii dochádza trpezlivosť so zadĺženým Talianskom. Na summite v nedeľu sa do premiéra Silvia Berlusconiho pustili francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Berlusconimu vyčítali, že ohrozuje krajinu i eurozónu, keď neprijíma žiadne reformy na zníženie dlhu. Prikázali mu, aby dnes na summit priniesol plán s konkrétnymi opatreniami, čo však doma ohrozuje jeho vládu.
Berlusconi i Taliansko si to od Nemcov vyprosilo a v krajine to vyvolala veľké emócie. Ukazuje sa však, že tlak z Bruselu pomohol. V noci sa mal Berlusconi dohodnúť so svojím koaličným partnerom Bossim na reformách, údajne mu za to sľúbil predčasné voľby v marci budúceho roka.
Eurozóna proti zvyšku únie
Napätie je aj medzi sedemnástkou krajín eurozóny a zvyšnými desiatimi krajinami, ktoré spoločnú menu nemajú.
Nemôžu ovplyvňovať zásadné zmeny na fungovanie únie, ktoré prijímajú štáty eurozóny a rovnako trpia dlhovou krízou, hoci euro nemajú. Spor zosobnili na summite v nedeľu francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a britský premiér David Cameron.
Sarkozy vynadal Cameronovi, aby držal ústa, keď sa snaží eurozóna prijímať opatrenia. "Neznášate euro a predsa sa chcete miešať do našich zasadnutí," povedal Sarkozy Cameronovi.
Taliansko a Španielsko proti ostatným
Ohrozené veľké ekonomiky nie sú spokojné s návrhom na rekapitalizáciu bánk, ktoré majú odpustiť veľkú časť dlhu Grécku. Obe krajiny nie sú v stave pomôcť svojím bankám, ktoré prídu o veľkú časť majetku.
Zároveň sa snažia tváriť, že to nie sú oni, ktoré sú po Grécku na rade a že svoje problémy zvládajú. Desí ich predstava, aby im reformy diktovali z Bruselu tak ako Aténam.
Už teraz tlak Bruselu ohrozuje vládu talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho.
Nemecko a Francúzsko
Hoci obe európske veľmoci robia všetko preto, aby ukázali ako si rozumejú, spory medzi prezidentom Sarkozym a kancelárkou Merkelovou brzdia dohodu v celej únii. Sarkozy odmieta veľké odpustenie dlhov Grécku, ktoré by ohrozilo francúzske banky ako najväčšieho zahraničného držiteľa gréckych dlhopisov.
Proti vôli Nemecka chce Sarkozy viac do záchrany eura zapojiť Európsku centrálnu banku. Nemci sú však proti všetkým návrhom, ktoré by mohli spochybniť nezávislosť Európskej centrálnej banky.
Chronológia
Banková kríza sa začala v Spojených štátoch amerických a zmenila sa na najhoršiu hospodársku krízu v povojnových dejinách.
- 15. september 2008: skrachovala americká banka Lehman Brothers, obchodovanie na medzibankovom peňažnom trhu sa rúti, centrálne banky čerpajú miliardy, aby zabránili globálnemu finančnému kolapsu.
- jar 2009: kríza zasahuje Európu, viaceré vlády prijímajú opatrenia a zoštátňujú svoje napadnuté banky, v Nemecku zoštátnili Commerzbank, upadá obchod, priemysel, konzum.
- zima 2009/2010: Grécko sa priznalo, že roky manipulovalo s číslami o schodku svojho rozpočtu a priznalo štátny dlh vo výške 260 miliárd eur.
- 6. januára 2010: Európska únia vyhlásila, že nebude zachraňovať Grécko potom, čo agentúra Fitch znížila štátnu úverovú spoľahlivosť Grécka pre zlú fiškálnu politiku prvýkrát za desať rokov.
- jar 2010: krajiny eurozóny sa dohodli na prvom záchrannom balíku pre Grécko, spolu s Medzinárodnám menovým fodnom mu na tri roky požičali 110 miliárd eur. V Európe sa zhoršuje kríza, pomoc potrebuje Írsko
- máj 2010: v boji proti dlhovej kríze rozhodli ministri finanicí o zriadení prvého eurovalu pre zadĺžené krjainy, nemcko je spokojné, že sa našiel liek na krízu
- júl 2010: Slovensko neodsúhlasilo bilaterálnu pomoc Grécku, ale schválilo dočasný euroval
- október 2010: európski lídri sa dohodli na zriadení trvalého eurovalu pre zadĺžené krajiny, ten má v roku 2013 nahradiť dočasný euroval, na čo je potrebná zmena Lisabonskej zmluvy.
- december 2010: Írsky parlament schválil prijatie pomoci od MMF a eurozóny vo výške 67 miliárd eur.
- apríl 2011: Po Grécku a Írsku nasleduje Portugalsko, ktoré dostáva pomoc vo výške 78 miliárd eur.
- jún 2010: ministri financií EÚ sa dohodli na navýšení eurovalu s garanciami 780 miliárd eur
- júl 2011: európski lídri odsúhlaisli druhý záchranný balík pre Grécko vo výške 109 miliárd eur, prvýkrát sa na pomoci budú podieľa aj banky vo výške 21 percent, nemecká kancelárka Merkelová tvrdí, že je problém pod kontrolou.
- 13. október 2011: Slovensko ako posledná krajina eurozóny schválilo navýšenie eurovalu za cenu pádu vlády Ivety Radičovej
- 21. - 23. október: maratón summitov v Bruseli o záchrane Grécka, bánk a eura, lídri odložili dohodu o rozsiahlych opatreniach na ďalší summit v stredu
- 26. október: kľúčový summit o záchrane eura
