BRATISLAVA. Ani Grécko nečaká zrejme iný príbeh ako štáty, ktoré doteraz zbankrotovali. Grécka vláda nedokáže bez zahraničnej pomoci splácať svoje záväzky, krajine sa tak odpíše polovica dlhu. Druhá polovica by sa mala reštrukturalizovať.
Bankrot štátu
Riadený, Argentína, 2001 : Argentínske peso bolo previazané na dolár. Silný dolár oslabil vývoz krajiny, jej dlhy rástli. Vláda sa s časťou investorov dohodla na výmene dlhopisov, nevyhla sa recesii. Takmer bankrot, Island, 2008 : Krajinu do problémov dostal po prepuknutí krízy krach troch najväčších bánk. Island pred bankrotom zachránila najmä pomoc od MMF.
Odnesú si to domáce banky, ktoré vlastnia značný objem gréckych dlhopisov. Banky budú čeliť výberu vkladov, ktoré Gréci začnú presúvať do zahraničia. Banky si nebudú vedieť požičať od iných bánk na bežnú prevádzku.
Vláda finančné inštitúcie nedokáže zachrániť, lebo sama nemá peniaze. Firmám nemá kto poskytnúť úvery, preto obmedzia investície, nezamestnanosť stúpne.
Grécka ekonomika sa tak rýchlo nedostane z recesie. Čakajú ju tvrdé reformy a koniec štedrého sociálneho systému.
Aby sa grécka kríza nepresunula ďalej do Európy, akcionári a vlády v eurozóne majú posilniť kapitál bánk, pomôže aj euroval.
Keď zbankrotovala Argentína, jej mena sa devalvovala, čo v konečnom dôsledku pomohlo jej ekonomike. Vývoz zlacnel, zvýšila sa jej konkurencieschopnosť.
„Ak by Grécko malo drachmu, zrejme by dnes nestálo pred bankrotom,“ hovorí Markéta Šichtařová z Next Finance.
