ATÉNY, BRATISLAVA. Banky im síce odpustili polovicu dlhu, no ťažkému desaťročiu sa Gréci aj tak nevyhnú. Aj preto v krajine včera po kľúčovom summite v Bruseli nijaké veľké nadšenie podľa agentúr cítiť nebolo.
Privátny sektor síce odpustil 50 percent z dlhu, pre Grékov to znamená, že ich dlh sa zníži len asi o 28 percentuálnych bodov HDP.
Je to udržateľné?
Šetriť preto musia Gréci aj naďalej a ešte viac, na čo bude dohliadať Trojka (Európska komisia, ECB a MMF).
Úspornými opatreniami by mali do roku 2020 znížiť svoj dlh zo 160 percent HDP na 120. Po deviatich rokoch šetrenia tak budú tam, kde boli v roku 2009.
„Bremeno našej minulosti zmizlo, môžeme začať novú éru rozvoja. Náš dlh je teraz absolútne udržateľný,“ povedal nadránom grécky premiér George Papandreu novinárom v Bruseli. Nie všetci si to však myslia.
Okrem opozície sú skeptickí aj niektorí ekonómovia. „Haircut (odpis dlhu), ktorý bol ešte pred časom zakázaný v slovníku vlády, je pozitívny krok,“ povedal pre SME miestny ekonóm Kostas Kalloniatis.
„Nemyslím si však, že to bude stačiť a dlh už bude udržateľný. Podľa niektorých štúdií môže krajina udržať dlh na hranici 90 až 100 percent HDP, viac nie,“ dodal.
Necítia sa zachránení
Očakáva preto, že s odpúšťaním gréckych dlhov by nemusel byť koniec. Zdroje z MMF hovoria, že odpustenie až okolo 75 percent dlhu bánk by malo reálny účinok.
Problémom Atén je tiež trvajúci pokles ekonomiky. Gréci sú v recesii štyri roky v kuse a budú aj na budúci rok, keď hospodárstvo padne o tri percentá.
Súčasťou dohody zo summitu sú pokračovania škrtov. Gréci už zvýšili dane, ubrali z platov aj dôchodkov.
Aj preto nijaké nadšenie v gréckych uliciach počuť nebolo. „Necítim sa zachránený. Banky za nás nič nezaplatili. Iba nám vrátili časť zisku, ktorý na nás roky zarábali,“ povedal miestny učiteľ pre agentúru Reuters. Otec troch detí má po daniach a škrtoch problém splácať hypotéku.
Nič lepšie jeho ani ostatných Grékov v najbližších rokoch nečaká. Odpísanie dlhu najviac zasiahne banky, premiér Papandreu už povedal, že niektoré znárodnia.
Podľa ekonóma Kalloniatisa však alternatíva v podobe výstupu z eurozóny nie je. „Nebolo by to lepšie. Máme malý export, takže devalvácia by nám veľmi nepomohla,“ dodal.
Sarkozy volal do Pekingu
Čína chce eurozóne pomôcť, ale na nič sa nezaviazala.
BRUSEL, BRATISLAVA. Čínsky prezident vedel o výsledkoch rokovaní európskych lídrov v Bruseli medzi prvými. Osobne mu pár hodín po ich skončení telefonoval francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
Čínsky prezident Chu Ťintchao podľa čínskej štátnej televízie výsledky summitu privítal a dúfa, že opatrenia pomôžu stabilizovať európske trhy.
Európska únia zasa dúfa, že Čína finančne podporí euroval. Čínski investori odkázali, že sú ochotní pomôcť, no na nič sa zatiaľ nezaviazali.
„Európania sú pritlačení k múru. Čína je posledný záchranca,“ hovorí pre Bloomberg bankový stratég Patrick Bennett.
Hongkonský ekonóm Šen ŤianKuang pre Bloomberg povedal, že Peking musí pomoc zvážiť. „Čína sa obáva, že európski lídri sa na mnohých veciach nezhodnú,“ hovorí.
Do Číny dnes pricestuje rokovať o pomoci zástupca eurovalu Klaus Regling.
Ela Rybárová
Oficiálne závery summitu (/slovenský preklad): vyhlásenie, hlavné závery
