BRATISLAVA. Odpísanie dlhu Grécku nie je ničím výnimočným. „V prípade Grécka je však zaujímavejšie, že pôjde o prvý bankrot vyspelej krajiny od druhej svetovej vojny,“ povedal analytik Trim Brokeru Ján Beňák.
Argentína bola v kríze
Najväčší odpis dlhu až 73 percent zažila Argentína. Tento štát v konečnej fáze divokého bankrotu požiadal o medzinárodnú pomoc.
Krajina podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža musela emitovať dlhopisy s veľmi krátkou lehotou splatnosti a vysokým úrokom - 100 percent za dva roky. Signalizovalo to, že štát je v hlbokej kríze a investícia je veľmi riziková.
V roku 2005 tamojšia vláda vydala nové dlhopisy. V novej transakcii dostali investori za staré dlhopisy v objeme 62,3 miliardy dolárov cenné papiere v okresanej hodnote 35,3 miliardy dolárov.
Príčinou bankrotu Argentíny bolo naviazanie pesa na dolár v pomere 1:1. Problém nastal, keď sa americký dolár posilňoval a dvíhal aj argentínsku menu. Argentínski výrobcovia mali problém s odbytom a klesal export.
Aby vláda udržala výmenný kurz pesa k doláru, musela si doláre požičať v zahraničí a ponúknuť vysoké úroky, čo lákalo špekulatívny kapitál.
Krajina preto musela devalvovať menu o 40 percent. Celková výška nesplatenej istiny s úrokom predstavovala 102 miliardy dolárov.
Krachy v Južnej Amerike
Za posledných tridsať rokov zbankrotovala takmer celá Južná Amerika. Reštrukturalizovať dlh museli napríklad Brazília, Ekvádor, Mexiko, Uruguaj či Venezuela.
„Pri poslednej kríze v roku 2003 sa v Uruguaji čistá súčasná hodnota pohľadávok veriteľov znížila o trinásť percent, v Ekvádore to bolo v roku 2000 o 27 percent,“ hovorí Beňák. Príkladom je aj ázijský štát Pakistan, ten si v roku 1999 odpísal 31 percent dlhu.
Po zemetrasení na Haiti rozhodla pred rokom o odpustení polmiliardového dlhu aj Medziamerická rozvojová banka.
Oficiálne závery summitu (/slovenský preklad): vyhlásenie, hlavné závery
