BRUSEL, BRATISLAVA. Dohodou s bankami vyrokovali európski lídri odpustenie dlhu o zhruba 100 miliárd eur. „Súkromní veritelia dobrovoľne odpíšu 50 percent,“ potvrdil po rokovaní francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
Je to viac ako dvojnásobok toho, ako znela dohoda z 21. júla. Vtedy sa eurozóna dohodla na odpise 21 percent.
Nie je 50 ako 50
Odpustenie polovice dlhu pre Grékov znie síce pozitívne, ale realita je trocha iná. Banky podľa plánu odpustia z celkového dlhu 340 miliárd eur len časť.
Potreby bánk
Grécko 30 mld. Španielsko 26,16 mld. Taliansko 14,77 mld. Francúzsko 8,84 mld. Portugalsko 7,80 mld. Nemecko 5,18 mld. Belgicko 4,14 mld. Cyprus 3,58 mld. Rakúsko 2,94 mld. Švédsko 1,36 mld. Nórsko 1,31 mld. Dánsko 0,47 mld. Slovinsko 0,29 mld. Spolu 106, 4 mld.
- sumy v eurách sú zaokrúhlené
Zdroj: Európsky bankový dozor, patria.cz
Odpísať sa totiž nedajú úvery vo výške 145 miliárd od skupiny Troika, teda Európskej centrálnej banky, Medzinárodného menového fondu a Európskej únie.
Bánk sa bude týkať len odpis zo zvyšku dlhu, teda 200 miliárd eur. „Reálne tak banky odpíšu asi 28 percent, nie 50 percent,“ tvrdí analytik Trim Broker Ján Beňák.
Plán lídrov eurozóny počíta aj s tým, že banky do konca júna budúceho roka zvýšia kapitálovú primeranosť zo súčasných osem na deväť percent.
Kritérium Tier 1 sa zjednodušene vypočíta ako podiel vlastného kapitálu k poskytnutým úverom a nakúpeným dlhopisom.
Podľa odhadov Európskeho bankového dohľadu bude bankám na splnenie limitu chýbať nový kapitál v objeme asi 106 miliárd eur.
Brusel bankám radí – najprv ho zháňajte na trhu, ak sa to nepodarí, pomôžu vlády a v hraničnom prípade aj euroval.
Málo času, veľa peňazí
Čas sa kráti. Už do konca decembra musia banky prezradiť jasný plán, ako potrebné peniaze zoženú. Podľa agentúry Bloomberg by banky mohli ušetriť na dividendách a bonusoch, ktoré prestanú vyplácať.
„Opticky sa dá kapitál zvýšiť aj odpredajom aktív. Banky sa môžu zbavovať svojich cenných papierov alebo znížia objem poskytnutých úverov,“ opisuje riešenia Martin Prokop, analytik Next Finance.
Toto riešenie by malo tvrdé dosahy na dynamiku ekonomiky. Menej úverov by obmedzilo investície firiem, ekonomika by sa mohla výrazne spomaliť.
Analytici ponúkajú niekoľko riešení, ako zvýšiť kapitál, zjednotili sa len v dvoch veciach. K bankrotom finančných inštitúcií zatiaľ nedôjde. Zhodujú sa tiež, že banky nový kapitál nedokážu získať na trhu, ako to navrhuje Brusel.
Na dlhy sa poskladáme
„Výnimkou budú možno len veľké a silné banky. Napriek tomu si myslím, že niektoré banky budú musieť v polovici budúceho roka požiadať o kapitálovú injekciu svoju vládu,“ tvrdí Marek Hatlapatka, analytik Cyrrus.
S tým môžu mať problém hlavne dlhoví hriešnici ako Grécko alebo Španielsko.
„Pre niekoľko vlád to môže byť neprekonateľný problém,“ povedal pre portál iDNES.cz český minister financií Miroslav Kalousek.
Banky sa tak skôr budú musieť spoľahnúť na zháňanie kapitálu po vlastnej linke, napríklad spomínaným odpredajom aktív, alebo môže dôjsť aj k fúziám.
„Nedočkáme sa bankrotu nijakej veľkej banky, len je možné, že sa niektoré spoja,“ povedal analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Colosseum.
Zvýšenie kapitálu sa najviac dotkne španielskych a gréckych bánk. Z požadovaných 106 miliárd ich nové kapitálové požiadavky tvoria polovicu.
Španielska BBVA bude napríklad potrebovať 7,1 miliardy eur, francúzska BNP Paribas 2,1 miliardy eur, Société Générale 3,3 miliardy eur.
Oficiálne závery summitu (/slovenský preklad): vyhlásenie, hlavné závery
