Rokovalo sa desať hodín. Verili ste, že sa lídri dohodnú?
Tento raz som tomu veril, pretože tlak trhu, ale aj medzinárodných partnerov Európskej únie vrátane USA, Ruska a Veľkej Británie bol obrovský a ďalšie oznámenie v zmysle „oznamujeme plán, že oznámime plán“ by už eurozónu pripravil o akýkoľvek zvyšok kredibility.
Má eurozóna krízu pod kontrolou?
Rozhodne ide o pozitívny signál, ktorý zatiaľ upokojí trhy i partnerov únie, aj keď niektorí určite dúfali napríklad v navýšenie eurovalu. Súčasná čiastka sa zdá byť astronomická, ale výška záruk predstavuje napríklad stále len polovicu talianskeho štátneho dlhu. Krátkodobé výsledky určite pomôžu upokojiť trhy, dlhodobé samozrejme nezbavia Európsku úniu kľúčových otázok, ako čeliť podobným krízam v budúcnosti v možnom a ďaleko väčšom merítku. Príkladom je opakovanie gréckeho scenára v prípade Talianska. To znamená, kľúčové otázky ohľadne ďalšej integrácie, vrátane pravdepodobne posunu smerom k nejakému druhu fiškálnej únie.
Ako hodnotíte odpis bánk? Neskrachuje Grécko?
Ide o taký výrazný odpis dlhu, že k bankrotu de facto došlo. Hlavnou otázkou dnes už nebolo, či dôjde k bankrotu, ale či ten bankrot bude riadený, to znamená na základe dohody s veriteľmi, alebo bude neriadený, čím by mal nepochybne oveľa negatívnejšie dôsledky. Našťastie sa zdá, že sa podarilo dosiahnuť riadený bankrot. Aj keď niektorí stála spochybňujú, či bol odpis dostatočný a či Grécko bude schopné ten zvyšok splatiť.
Slovensko vyjednalo výnimku, ako to hodnotíte?
Je to asi nutná daň súčasnej politickej konštalácie na Slovensku. Dôležité je, že ide len o výnimku z ďalšej pôžičky Grécku a nie z eurovalu ako takého. Predstava Slovenska ako troublemakera v rámci eurozóny však ešte nejakú dobu zostane.
Ako to zmení fungovanie eurozóny a únie?
Je jasné, že v rámci únie bude obrovský tlak na oveľa väčšiu integráciu fiškálnej politiky a spoločného manažmentu dlhu. Z hľadiska Európskej únie ako celku a ďalších diskusií o možnom smerovaní integrácie budú dôležité dve otázky: ako zaistiť legitimáciu týchto krokov voči občanom a ako nastaviť vzťahy medzi členmi a nečlenmi eurozóny, aby nedošlo k vylučovaniu nečlenov eurozóny, ale aby spoločná mena zostala otvoreným projektom. Oboje sú veľmi kľúčové nielen pre prežitie eura, ale aj Európskej únie.
