BRATISLAVA. Európski lídri neriešili na stredajšom summite len Grécko a vyššiu kapacitu eurovalu, ale aj to, ako pribrzdiť zadlžovanie ostatných členov eurozóny.
Dohodli sa, že štáty eurozóny prijmú do konca budúceho roka, najlepšie cez ústavný zákon, pravidlo o vyrovnanom rozpočte v štrukturálnom zmysle.
Dlhová brzda
Čo má byť v zákone
Dlhový strop má byť do roku 2017 na úrovni 60 % HDP, sankcie začnú plynúť už od výšky dlhu 50 % HDPl Zákon pokryje aj hospodárenie samosprávy. Počíta sa aj s vytvorením trojčlennej fiškálnej rady. Tvrdé sankcie vrátane požiadavky na vyrovnaný rozpočet majú nabiehať od výšky dlhu nad 55 percent HDP.
Dlhová brzda môže stačiť
Pakt stability a rastu hovorí o bežnom deficite verejných financií, ktorý by nemal prekročiť tri percentá výkonu ekonomiky. Väčšina členov eurozóny má však deficit vyšší. Nová politická dohoda hovorí o prísnejšej požiadavke.
To, ako vlády hospodária, závisí od ich politík, ale aj od toho, či ekonomika rastie, alebo stagnuje. Keď sa ekonomike nedarí, štát vyberie menej na daniach a niektoré jeho výdavky rastú bez toho, aby vláda zmenila politiku.
Zvyšujú sa napríklad výdavky štátu v súvislosti s rastúcou nezamestnanosťou. Politická dohoda z Bruselu znie, že sledovať sa má deficit očistený o túto cyklickú zložku. Ak má mať členská krajina eurozóny nejaký deficit, potom len v súvislosti s tým, že ekonomike sa príliš nedarí.
Naše parlamentné strany sa už dohodli na znení návrhu ústavného zákona o zavedení dlhovej brzdy. Návrh priamo deficity nerieši, hovorí však o hranici, nad ktorú by sa už krajina nemala zadlžiť. Je nachystaný tak, že zmeny majú platiť od marca 2012.
„Tento záväzok by sme mali v princípe splniť prijatím silného zákona o dlhovej brzde," povedal slovenský zástupca v EFSF Martin Bruncko.
Argumenty
Dlhový strop má byť na úrovni 60 percent HDP, od roku 2017 sa má postupne znižovať na 50 percent. V návrhu je aj požiadavka na vyrovnaný rozpočet formou sankcie, keď sa dlh štátu dostane na úroveň 57 percent HDP. Náš dlh by mal v tomto roku dosiahnuť asi 45 percent.
Poradca ministra financií Ľudo Ódor je presvedčený, že zavedenie dlhovej brzdy, vytvorenie fiškálnej rady a určenie výdavkových limitov je silnejšia požiadavka ako tá, ktorá hovorí o štrukturálne vyrovnanom deficite v rozpočte. „Potom sa bude každý vyhovárať na to, že kedy a aká je hospodárska recesia a že teraz môžeme mať deficit aj päť percent a je to štrukturálne vyrovnané,“ hovorí Ódor. Výpočet takého deficitu je podľa neho navyše komplikovaný a nepresný.
Hlavný ekonóm UniCredit Bank Vladimír Zlacký si však myslí, že pravidlo štrukturálne vyrovnaného rozpočtu je silnejšie než naša dlhová brzda. Vláde totiž obmedzuje možnosť tvoriť deficity.
