ATÉNY. Väčšina Grékov zareagovala negatívne na dohodu európskych lídrov o riešení dlhovej krízy ich krajiny. Sú totiž presvedčení, že Grécko tak príde o značnú časť suverenity.
Vyplýva to z najnovšieho prieskumu, ktorý zverejnili noviny To Vima.
Lídri Európskej únie sa 26. októbra na summite dohodli na novej pôžičke Grécku a tiež, že súkromný sektor odpustí Helénskej republike 50 percent z hodnoty jej dlhopisov.
Banky, dôchodkové fondy a poisťovne pritom vlastnia grécke obligácie za viac ako 200 miliónov eur.
Až 60 percent respondentov však považuje túto dohodu za negatívnu, alebo pravdepodobne negatívnu.
Obavy o suverenitu
Približne polovica opýtaných sa totiž domnieva, že Grécko tak príde o suverenitu, pretože bude musieť prenechať Únii a Medzinárodnému menovému fondu väčšiu kontrolu nad ekonomickými záležitosťami krajiny.
Iba 39 percent z celkového počtu 1009 opýtaných označilo nový záchranný balík za pozitívny alebo pravdepodobne pozitívny.
Gréckej verejnosti sa nepáčia tvrdé úsporné opatrenia, ktoré musí vláda zavádzať, aby znížila dlh krajiny. Už vyše roka sa tak Grécko zmieta nielen vo finančnej kríze, ale aj v búrlivých protestoch.
Ekonomika sa pritom prepadla do recesie, miera nezamestnanosti už prekročila 16 percent a kabinet sa chystá prepustiť ďalších štátnych zamestnancov.
Chcú zostať v eurozóne
Premiér Jorgos Papandreu je pod obrovským tlakom verejnosti, opozície, ale už aj členov vlastnej strany. V parlamente má pritom len tesnú väčšinu 153 z celkového počtu 300 poslancov.
Drvivá väčšina respondentov prieskumu ale žiada, aby nový záchranný balík schválilo aspoň 180 zákonodarcov, čo by znamenalo, že zaň musí hlasovať aj opozícia.
Napriek týmto výhradám však tri štvrtiny opýtaných chcú, aby Grécko zostalo členom eurozóny.
Informovala o tom agentúra Reuters.
