BRATISLAVA. Nápis „pokusné televízne vysielanie štúdia Bratislava“ a v pozadí Bratislavský hrad. Tak vyzeral prvý záber Slovenskej televíze 3. novembra 1956. Pozreli si ho diváci na piatich stovkách obrazoviek s uhlopriečkou sotva 30 centimetrov.
„Záznam z toho vysielania neexistuje, záznamová technika nebola, ale máme o ňom reportážny film,“ hovorí archivár STV Milan Antonič.
S trojkamerovým vozom
Divákom sa prihovorila hlásateľka Hilda Michalíková, potom nasledoval priamy prenos z vystúpenia SĽUK-u. A ďalej film so zábermi na rodinnú idylku pred obrazovkou či na davy ľudí obdivujúcich výklady s televízormi.
O obsahu a dátume začiatku vysielania rozhodla komunistická vláda. Pôvodne ním mala byť oslava VOSR (7. novembra) a predstavenie Svätopluka.
„Znamenalo by to veľa technických problémov. Trojkamerový voz a zvuková technika by to vtedy len ťažko kvalitne zosnímali. Navyše, z antény prenosového voza bolo treba vidieť na vysielač na Kamzíku,“ hovorí Antonič. Nepodarený prenos by sa mohol brať aj ako sabotáž a nikto nechcel riskovať.
Preto zvolili jednoduchšiu cestu a snímali oslavu 30. výročia začiatku rozhlasového vysielania. Z bratislavského PKO naťahali stovky metrov káblov k budove, z ktorej dovideli na Kamzík. Dodnes sa pamätníci zabávajú, že tak mali prvú káblovú televíziu.
V stredy a soboty
„Vysielanie podľa dobových materiálov dopadlo veľmi dobre, ľudia boli nadšení, že konečne máme našu slovenskú televíziu,“ povedal Antonič. Z Prahy sa vysielalo už od roku 1953.
Najprv vysielala Slovenská televízia len v stredy a soboty. Až po roku pribudli zvyšné dni s výnimkou pondelka.
„V ten deň sa robila údržba zariadenia. Prišli sme teda na myšlienku využiť to a nasadiť inscenácie,“ spomína režisér Ernest Stredňanský, spoluzakladateľ slávnych bratislavských pondelkov.
Inscenácie bývali v pondelky o ôsmej večer už od januára 1959, keď divákom ponúkli hru Život Galileiho od Bertolda Brechta.
Na dnešné pomery vznikali programy komplikovane. Stávalo sa, že z troch kamier dve vypadli. Občas nahrávali v školskej telocvični. V záberoch sa niekedy vyskytli aj nehrajúci herci či kameramani.
„Senzačné bolo, že to všetko ľudia vydržali a veľmi sa im to páčilo,“ hovorí režisérka detských programov Zora Bachnárová.
Program si strážilo vtedajšie komunistické vedenie štátu. Človek z tajnej polície čítal scenáre. „Ako režisér som nemohol prijať text, na ktorom nebola pečiatka,“ spomína Stredňanský.
Slovenská televízia
1. 5. 1953 – začiatok vysielania ČST v Prahe
6. 11. 1955 – začiatok výstavby veže na Kamzíku
28. 1. 1956 – prvý priamy prenos ČST zo zahraničia /ZOH, Cortine d' Ampezzo/
11. 3. 1956 – prvé Góly – body - sekundy
1. 10. 1956 – prvé Televízne aktuality a zaujímavosti
3. 11. 1956 – začiatok vysielania štúdia Bratislava
29. 12. 1958 – štart „bratislavských pondelkov“ (B. Brecht: Život Galileiho)
25. 2. 1962 začiatok vysielania Televízneho štúdia Košice
27. 8. 1962 - prvý program TŠ Košice v celoštátnom vysielaní
5. 4. 1965 – začiatok výstavby televízneho areálu Mlynská dolina v Bratislave
29. 1. 1966 – zriadenie redakcie ČST Banská Bystrica
14. 2. 1970 prvý farebný televízny prenos ČST /MS v lyžovaní vo Vysokých Tatrách
9. 5.1 973 pravidelné farebné vysielanie ČST
2. 3. 1978 – prenos z Bajkonuru s prvým čs. kozmonautom na palube kozmickej lode
18. 4. 1990 – zmenu názvu Čs. televízia v SSR na Slovenská televízia
1. 1. 1993 – začiatok samostatného vysielania STV na dvoch okruhoch
Z tradičného vysielania zostane šport
Filmy či vedomostné súťaže si budú diváci sami vyberať z archívu podľa chuti a času.
BRATISLAVA. Dotykové obrazovky umiestnené hoci aj na chladničke, ktoré sa budú ovládať prstom či hlasom. Tak nejako si prestavuje televíznu budúcnosť spoločnosť Microsoft.
„Televízia budúcnosti bude v podstate integrovaným monitorom, na ktorom človek bude môcť zároveň pracovať a zabávať sa. Počítač a televízia sa spoja,“ predpovedá Jan Potůček, šéfredaktor českého servera DigiZone.cz.
Televízne vysielanie podľa neho zostane v jednom z okien, v ďalších budeme čítať správy, odosielať e-maily a všetko ostatné.
„Klasickým spôsobom sa budú v televízií sledovať čoraz viac len programy, ktoré pôjdu naživo, teda športové prenosy či mimoriadne spravodajské udalosti,“ myslí si Potůček.
O 50 rokov bude podľa neho sotva niektorá televízia ešte vysielať predtočené programy. Tie budú len vo videotékách a každý si vyberie, čo a kedy chce pozerať.
„Predstava televízie izolovanej od internetu neexistuje. Samy televízie sa už spájajú s výrobcami obsahu,“ povedal Radoslav Augustín, zakladateľ medialne.sk, dnes pracujúci v sme.sk.
Príkladom je podľa neho Markíza. Medzi akcionármi jej amerického majiteľa je aj spoločnosť Warner, ktorá nakrúca filmy.
„V budúcnosti bude televízia firma, ktorá ponúkne exkluzívne filmy a okrem toho napríklad správy v podobe dnešnej internetovej stránky.“ V zahraničí už takéto služby fungujú.
Za zaujímavý považuje Potůček už dnes trend spätného sledovania programu z televíznych archívov. Televízie ho vraj budú musieť čoskoro zarátať aj do sledovanosti.
