Ceny tunajších operátorov podľa neho patria k vyšším, no v európskom priemere nevybočujú zo štandardu. Myslí si, že súčasné vedenie úradu pomáha pri budovaní monopolu firmy Towercom, ktorá postupne ovládne trh s digitálnym televíznym vysielaním. Denník SME požiadal o rozhovor aj doterajšieho šéfa úradu Ladislava Mikuša, ten však interview odmietol.
Sleduje Telekomunikačný úrad vývoj cien, ktoré platia operátorom bežní spotrebitelia?
„Len pri analýzach trhov, ktoré podliehajú regulácii. Že by sledoval vývoj cien na nejakej mesačnej báze, zbieral a vyhodnocoval tieto ceny, to určite nie.“
Telekomunikačný zákon umožňuje, aby takéto prieskumy úrad robil.
„Áno, ale reálne ich nerobí. Úprimne povedané, nerobil ich úrad ani v čase, keď som bol predsedom ja.“
Regulátor síce trh usmerňuje rozhodnutiami, ale veľa je aj takej práce, ktorú priamo nevidno, tá je najmä o komunikácii s firmami.
Je situácia na našom trhu taká, že by ich úrad mal robiť?
„Situácia na našom trhu je štandardná, nijak nevybočuje z európskeho priemeru. Samozrejme, niektoré služby máme drahšie. Otázku, aký je na to dôvod, ťažko v tomto momente posúdiť. Napríklad mobilné služby sú v porovnaní s Rakúskom úplne niekde inde. Patríme k tým drahším krajinám. Ale keby sme sa pozreli na ten európsky priemer, tak sa pohybujeme v strede.“
Špecialitou tunajšieho regiónu sú neprehľadné ponuky operátorov. Keď si to napríklad porovnáme so Spojeným kráľovstvom, ponuka našich operátorov je len málo transparentná. Aby ste sa dopočítali k tomu, koľko reálne zaplatíte, potrebujete poznať množstvo výnimiek. S týmto môže regulátor niečo urobiť?
„Na priamu otázku priama odpoveď. Samozrejme, toto sa deje práve preto, aby sa v tej ponuke nikto okrem operátorov nevyznal. Regulátor nemá veľa možností, ako tomu zabrániť. V Británii majú silnejšiu regulačnú inštitúciu, ktorá má silné právomoci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Náš úrad nemá takúto kompetenciu. Na druhej strane, regulátor síce trh usmerňuje rozhodnutiami, ale veľa je aj takej práce, ktorú priamo nevidno, tá je najmä o komunikácii.“
Pri penetrácii trhu 113 percent, existuje priestor na príchod štvrtého mobilného operátora?
„Orange aj Telekom majú historicky dané svoje postavenie. Príchodom Telefónicy sa radikálnym spôsobom nič nezmenilo. Sú určité posuny, ale určite nie radikálne. Preto si myslím, že veľký priestor pre klasického hlasového hráča už na trhu nie je. Treba si aj uvedomiť, že hlasový trh už dosiahol svoje maximum a postupne bude nahrádzaný internetom a možno mobilnou televíziou. Privítal by som vstup štvrtého hráča, nepochybne by to bola dobrá správa pre ľudí, ale som voči tomu skeptický. Šancu má len v prípade, ak bude jeho jadro zameraná na mobilné dátové služby.“
Mali by sme sa pri predaji frekvencií na siete štvrtej generácie inšpirovať Francúzmi a dať úspešnému uchádzačovi podmienku, že musí do svojej siete pustiť virtuálnych operátorov?
„Nepoznám presné zámery vlády v Paríži a žiaľ, nepoznám ani zámery nášho úradu. Digitálna dividenda, čiže frekvencie pre siete štvrtej generácie, majú určitý rozsah. Nikto dnes nevie, ako regulátor rozseká digitálnu dividendu a koľko hráčov ju získa. Dnes je ťažké povedať, či virtuálni operátori áno alebo nie. Nie je to zlý nápad, ale závisí to práve od priorít úradu. Bez toho, aby úrad zverejnil nejakú analýzu, je toto akademická debata.“
Keď hovoríte o analýze, máme koniec novembra, úrad chce frekvencie pre siete štvrtej generácie prideľovať v prvom kvartáli budúceho roka. Je už načase zverejniť tieto zámery?
„Povedal by som, že už je aj neskoro. Koľko frekvencií pôjde do tendra? Aké budú priority? My dnes nevieme nič. A toto mi najviac prekáža na práci úradu, robí všetko netransparentne.“
Frekvenčný barter sa dá len kritizovať
Ako hodnotíte prácu súčasného vedenia teleúradu?
„Reálne sa toho veľa neurobilo. Veľký posun nastal len v prípade digitálneho televízneho vysielania, ale nie je čím sa chváliť. To bol sled krokov, ktorým získala spoločnosť Towercom monopol na televíznom trhu. Z cieľov vládnej stratégie prechodu na digitálne vysielanie sa nesplnilo takmer nič. Od môjho odchodu sa plní politická úloha vyčistiť cestu pre Towercom, za ktorým stojí skupina J&T.“
Ako sa dnes pozeráte na svoje odvolanie, keď prebieha výberové konanie na frekvencie pre štvrtý balík digitálnych programov, pričom jeho podmienky sú opäť ideálne pre Towercom?
„V širších súvislostiach to nebolo nič, čo by sa nedalo očakávať. Ako som povedal, je to len ďalší z krokov na ceste úplného ovládnutia televízneho trhu, ktorý bude ovládať jediná firma, jediná finančná skupina.“
Prekvapila vás zámena frekvencií, ktorá opäť posilnila postavenie Towercomu?
„Áno, pretože ide o jednoznačné a hrubé porušenie zákona. Ten totiž nepozná pojem zámena frekvencií, pozná len pojem pridelenie frekvencie. Sedliackym rozumom, čo je pridelenie frekvencií? No niekto dostane kmitočty, ktoré predtým nemal. Bodka. Čo sa stalo tou údajnou zámenou? Towercom dostal frekvencie, ktoré predtým nemal, čiže mu boli pridelené. A zákon jasne hovorí, že pridelenie frekvencií sa uskutoční na základe výberového konania.“
Ak úrad tvrdí, že takto je to v poriadku, čo im bude brániť v tom, aby s Telekomom zamenil frekvencie bývalých sietí NMT za multimiliónové frekvencie pre siete štvrtej generácie?
Telekomunikačný úrad argumentuje tým, že Towercomu len zmenil licencie.
„Lenže inštitút zmeny povolenia na toto vôbec neslúži. Keď získate frekvencie, v povolení máte napísané aj to, za akých podmienok ich môžete využívať. V odôvodnených prípadoch sa môžu zmenou upraviť tieto podmienky, ale určite nie vymeniť samotné frekvencie. Napríklad my sme takto zmenili povolenie Slovak Telekomu, keď z licencie vypadla povinnosť prevádzkovať ďalekopis (prenos textu cez obyčajné telefónne vedenie za pomoci písacieho stroja, pozn. red.).“
Môže sa toto rozhodnutie považovať za akýsi precedens?
„Nemalo by, pretože tá údajná zámena je v hrubom rozpore so zákonom a základnou filozofiou správy frekvenčného spektra a ja nemôžem inak, len to kritizovať. Ak úrad tvrdí, že takto je to v poriadku, čo im bude brániť v tom, aby s Telekomom zamenil frekvencie bývalých sietí NMT za multimiliónové frekvencie pre siete štvrtej generácie? Tých absurdných scenárov sa v takom prípade ponúka niekoľko.“
Frekvencie, ktoré Towercom zámenou získal, boli určené pre technológiu DVB-T. No v odôvodnení zámeny úrad počíta licenčný poplatok na základe čistého zisku spoločností Orange a Telekom. Má to nejaký súvis?
„Nemá to žiadne racionálne vysvetlenie. Zrejme je to chyba, ktorá vznikla tým, že frekvenčný barter bol robený narýchlo. Neviem si to inak vysvetliť, pretože to nemá žiadne rozumné vysvetlenie. Je to ako vynásobiť hrušky s jablkami a potom vydeliť slivkami.“
Existuje odôvodnený výpočet? Napríklad zo zisku Towercomu?
„Metodika sa môže zvoliť rôzna, ale musí byť odôvodnená. Vám dáva zmysel poplatok vypočítaný pre televízne vysielanie zo ziskov mobilných operátorov? Už preto to nemôže byť odôvodnená metóda.“
Kritériá v tendri o frekvencie na prevádzku štvrtého súboru digitálnych televíznych programov sú ušité na Towercom. Viete na praktickom prípade uviesť, ako by mal vyzerať transparentný a férový tender?
„Mali sa maximalizovať hodnotenia objektívnych kritérií, medzi inými je to napríklad pokrytie, rozsah ponúkaných služieb a najmä ponúkaná cena za frekvencie. Namiesto toho sú tam rôzne gumenné kritéria. Dám vám príklad: ako dokážete posúdiť, ktorá banková záruka je lepšia? Tatra banka, VÚB banka a J&T banka vám dá záruku na rovnakú sumu, ktorému uchádzačovi dáte koľko bodov v tomto kritériu? Alebo kritérium spôsobilosť uskutočniť projekt. To je čo? Keby prišla ponuka od rakúskej ORS a nórskeho Telenoru, obidve firmy sú podľa mňa spôsobilé tento projekt uskutočniť.“
Najspornejšia podmienka tohto tendra je kritérium, podľa ktorého šesťsto bodov môže získať uchádzač, ktorý sľúbi najväčšie pokrytie v čo najkratšom čase. Čo si o tom myslíte?
„Medzi nami, je úplne irelevantné, aké je pokrytie pri spustení prevádzky. Rozhodujúce je, aké bude pokrytie v nejakom rozumnom čase, keď záujemca skončí s budovaním vlastnej siete. Tender nemá byť stavaný na fakte, že Towercom má dnes existujúcu sieť, ale na predpoklade, že sem môže prísť nový záujemca, ktorý sieť bude len budovať. Rozhodujúce nie je to, že Towercom dnes nahodí nové antény a pokryje 60 percent populácie, ale či o rok bude mať signál 95 percent ľudí.“
Tender nemá byť stavaný na fakte, že Towercom má dnes existujúcu sieť, ale na predpoklade, že sem môže prísť nový záujemca, ktorý sieť bude len budovať.
Je toto kritérium práve tým, ktoré potvrdzuje ušitie tendra na Towercom?
„Rozhodne. Im proste stačí nahodiť nové rádiá na vysielače, vyladiť správne kanály a majú pokrytie. Takýmto kritériom je aj technická spôsobilosť, ktorá sa dokladuje napríklad vlastníctvom k vysielačom či nájomnými zmluvami k pozemkom, kde chcete tie stožiare mať. Za dva-tri mesiace, čo je štandardná lehota na podanie ponuky, takéto niečo nezískate, ak to myslíte s projektom seriózne.“
Má tender aj iné absurdné kritériá?
„Čerešničkou na torte je, že záujemca musí doniesť zmluvy so slovenskými vysielateľmi. Nechápem, prečo by mal vôbec nosiť zmluvy s televíziami? Toto kritérium vytvorilo situáciu, že seriózny záujemca by musel isť napríklad do televízie Joj a vypýtať si súhlas vlastníkov svojho hlavného konkurenta v súťaži. Veď to je choré.“
V komisiách nemusia byť len ľudia z úradu
Ladislav Mikuš vymenoval do výberovej komisie výhradne ľudí z úradu. Keby chcel, mohol vymenovať aj ľudí z externého prostredia? Dajme tomu, jedného člena z Úradu vlády, druhého z ministerstva dopravy, ďalšieho zo sektora a podobne?
„Áno, absolútne mu v tom nič nebránilo, no toto som nerobil ani ja. Do komisií som vymenovával bežných zamestnancov úradu. Na druhej strane, ja som v tendroch dával ako hlavné kritérium cenu za frekvencie, takže ten výber bol ťažko manipulovateľný.“
Prečo sa takéto tendre neohlasujú v zahraničnej tlači?
„Lebo to neprikazuje zákon.“
Môže sa takto vyhlásiť?
„Môže, napríklad tender na tretieho mobilného operátora bol vyhlásený aj v zahraničnej tlači. Ja som tender na digitálne televízne vysielanie v zahraničnej tlači nevyhlásil, ale poslali sme to zahraničným tlačovým agentúram. Hlavne z finančných dôvodov.“
Licenčné poplatky rátali bulharskou konštantou
Úrad predĺžil v auguste Orangeu a Telekomu licencie na GSM siete za takmer 89 miliónov eur, pričom rozhodnutia obsahujú viaceré závažné chyby. Keď ste celý tento prípad sledovali len z médií, prebiehal štandardne?
„Pre korektnosť, európsky štandard o predlžovaní licencií je mýtus. Vždy to závisí od priorít konkrétneho štátu. Niekde sa operátor zaviaže pokryť internetom aj miesta, ktoré nie sú komerčne atraktívne, a tým sa zníži finančný poplatok za licencie. Sú zas krajiny, ktoré poňali predlžovanie cez aukciu. Výška poplatku u nás mohla byť aj vyššia, ale aj nižšia. To však nie je hlavný problém.“
Tým sú pochybné rozhodnutia o predĺžení?
„Áno, oni sa k tým poplatkom dopočítali bulharskou konštantou, ktorej nikto nerozumie. A celý proces bol netransparentný, oni vôbec nekomunikovali so sektorom o predstavách, čo chcú predlžovaním dosiahnuť. Dokonca si myslím, že ani nevedeli, čo majú za tie licencie pýtať. Tá suma sa rodila v časovom strese, čo dokazuje aj kvalita tých rozhodnutí.“
Spájanie regulačných úradov je téma, ktorú mali na stole takmer všetci ministri. Vy si viete predstaviť spoločné fungovanie teleúradu s poštovým regulačným úradom?
„Určite áno, táto idea je tu od čias bývalého ministra dopravy Pavla Prokopoviča. Chcel to realizovať aj exminister Ľubomír Vážny a dostala sa aj do programu súčasného ministra Jána Figeľa. Takýto úrad je štandardný pre takmer všetky krajiny Európskej únie. Samotné spájanie regulačných úradov je dobrá cesta."
Chyba v zákone zrušila teleúrad >>>
Máme dnes funkčný Telekomunikačný úrad?
„Obávam sa, že nie. Keď je zrušený zákon, ktorým sa nejaký úrad zakladá, bez toho, aby bolo vyriešené jeho nástupníctvo, tak je logicky zrušený aj samotný úrad.“
Aktuálne beží tender na frekvencie pre štvrtý balík digitálnych televíznych programov, čakáme tiež rozhodnutie o odvolaní Orangeu a Telekomu proti poplatkom za predĺženie GSM licencií. Aký vplyv to bude mať na tieto konania?
„Nový zákon od 1. novembra zriadil aj nový úrad, ktorý nemá štatutárov a zamestnancov. Právne úkony osôb, ktoré sa dnes domnievajú, že zastávajú funkciu predsedu a podpredsedu úradu, sú neplatné. To platí pre menovanie členov výberovej komisie, ale aj pre nedávne rozhodnutie o prepojovacích poplatkoch. Tie rozhodnutia ako keby ani neboli.“
Čo to znamená pre trh?
„Pokiaľ táto situácia potrvá krátky čas, následky nemusia byť fatálne. No ak sa to nevyrieši, po dvoch rokoch sa nám môžu veci vrátiť ako bumerang, vrátane dopadov na rozpočet. Už len fakt, že existuje viacero právnych názorov znamená, že sa z trhu vytratila právna istota pri elementárnej otázke, či máme alebo nemáme štatutárnych zástupcov úradu. Túto právnu neistotu treba odstrániť čím skôr.“
Vy vidíte aké riešenie?
„Keďže si myslím, že bol novým zákonom zriadený aj nový úrad, stačí podľa mňa iba, aby vláda po dohode s pánom prezidentom vymenovala podpredsedu úradu, ktorý by musel okamžite prijať zamestnancov úradu. Voľba predsedu úradu v Národnej rade by tak nebola akútnym problémom. To sa dá vyriešiť za pár dní, ak bude vôľa.“
