BRATISLAVA. Parlament tak môže tzv. dlhovú brzdu schváliť už na svojej aktuálnej schôdzi.
Napriek tomu, že zákon bol dohodnutý naprieč celým politickým spektrom, opozičný Smer-SD nesúhlasil so zrýchleným rokovaním. Napriek tomu však deklaroval, že ústavný zákon ako taký podporí, keďže s jeho obsahom súhlasí.
Zákonom sa má zriadiť nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pre dohľad nad plnením rozpočtových cieľov vlády či stanoviť maximálny limit pre výšku dlhu verejnej správy vrátane opatrení, ktoré je nutné realizovať v prípade, že vykazovaná úroveň dlhu verejnej správy dosiahne určitú hranicu. Ustanovia sa tiež pravidlá transparentnosti v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy a sprísnia sa rozpočtové pravidlá pre územnú samosprávu.
Verejný dlh SR by mal byť v nasledujúcich rokoch obmedzený na úrovni 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), do roku 2028 potom táto hranica klesne na 50 %. Od hranice 50 % a neskôr 40 % dlhu by mali nastúpiť sankcie, ktoré by sa stupňovali až po hlasovanie o dôvere vláde v parlamente. Obdobné obmedzenia sa majú týkať aj samospráv.
Vo chvíli, keď verejný dlh bude 10 % pod horným limitom, musí minister financií napísať parlamentu list, vysvetliť v ňom nárast dlhu a navrhnúť riešenie tohto problému. Pri dlhu na úrovni 53 % bude vláda povinná prijať balík opatrení, pričom sa členom kabinetu automaticky zmrazia platy.
Ešte tvrdšie sankcie začínajú pri hranici 55 % HDP. V takejto situácii sa musia už v aktuálnom rozpočte viazať 3 % výdavkov a v rozpočte na ďalší rok sa výdavky nemôžu vôbec navýšiť. Na úrovni 57 % je zákonom stanovená povinnosť vlády automaticky pripraviť vyrovnaný rozpočet. Po tom, ako nezaberú predchádzajúce sankcie a vláda predsa len dosiahne stanovený dlhový strop, musí kabinet požiadať NR SR o vyslovenie dôvery.
Prvotné nastavenie limitu dlhu by malo platiť do roku 2017. Následne by mal postupne klesať každý rok o jeden percentuálny bod, kým sa táto hranica nestabilizuje na úrovni 50 % HDP. Udeľovanie sankcií za zvyšovanie dlhu má mať tri výnimky, a to v čase silnej recesie, pri nákladnej záchrane bánk a odstraňovaní následkov katastrof.
Na hospodárenie štátu má po novom dohliadať trojčlenná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, kvôli nezávislosti financovaná z rozpočtu Národnej banky Slovenska (NBS). Prvýkrát majú byť zvolení všetci jej členovia v parlamente ústavnou väčšinou, neskôr by bol takto volený len jej predseda. Funkčné obdobie by bolo sedemročné a iba jedno, bez možnosti znova kandidovať.
Fiškálna rada by každoročne pripravovala správu o dlhodobej udržateľnosti, priebežne monitorovala hospodárenie štátu a hodnotila by plnenie rozpočtových pravidiel. Takisto by mohla zverejňovať stanoviská k jednotlivým legislatívnym návrhom, a to sama alebo na návrh niektorého z poslaneckých klubov.
Z návrhu zákona tiež vyplýva, že štát nebude finančne zabezpečovať platobnú schopnosť obce alebo vyššieho územného celku (VÚC). Ak celkový dlh samospráv dosiahne 60 % ich bežných príjmov, budú povinné zaplatiť pokutu vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a hranicou 60 % skutočných bežných príjmov.
