BRATISLAVA. Ministri financií eurozóny mali tento týždeň v Bruseli vyriešiť niekoľko otázok týkajúcich sa eurovalu a nájsť dohodu, či Európska centrálna banka (ECB) bude pre dlhopisový trh niečo ako posledná inštancia.
Práve od ECB niektorí ekonómovia očakávajú, že bude neobmedzene nakupovať už vydané vládne dlhopisy na sekundárnom trhu. To by mohlo krátkodobo upokojiť finančné trhy, teda dovtedy, kým sa nezreálni fungovanie fiškálnej únie.
Hľadanie kompromisu
Predpríprava na budúcotýždňový summit európskych lídrov v Bruseli však zo strany ministrov financií, zdá sa, celkom nevyšla.
Čo je nejasné
ako sa zvýši kapacita eurovalu cez pákový efekt a či bude nakupovať dlhopisy,aká bude ďalšia úloha ECB pri nákupe dlhopisov,ktorí investori si majú nakoniec odpísať polovicu gréckeho dlhu.
Nenašli dohodu napríklad na spôsobe, ako sa môže štvor až päťnásobne zvýšiť palebná sila eurovalu cez pákový efekt. Teda bez toho, aby členovia eurozóny vrátane nás museli opäť zvyšovať svoje záruky v záchrannom fonde.
V hre zostala podľa neoficiálnych informácií zrejme len úvaha, že by euroval ručil za prvých 20 alebo 30 percent strát investorov z nových dlhopisov. No to na zvýšenie plánovanej kapacity záchranného fondu nemusí stačiť.
Dohoda nie je ani o tom, či by mal euroval nakupovať dlhopisy na sekundárnom trhu. Problém s tým má najmä Nemecko.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble bol na schôdzke ministrov podľa neoficiálnych informácií tiež proti tomu, aby Európska centrálna banka (ECB) neobmedzene nakupovala dlhopisy problémových krajín, a tým pomáhala znižovať ich úročenie.
Neobmedzeným nákupom vládnych bondov dávala dlhšie svoje nie aj samotná ECB. Vo štvrtok však jej šéf Mario Draghi povedal, že keby existoval prísnejší dohľad nad verejnými deficitmi, centrálna banka by bola pri riešení krízy aktívnejšia.
Trhy si to vysvetlili tak, že ak ECB dostane prísľub vyššej rozpočtovej zodpovednosti krajín, bude viac nakupovať dlhopisy. Včera sa v reakcii na to znížilo napríklad úročenie francúzskych dlhopisov.
Pomáha však aj spoločná akcia piatich centrálnych bánk na dodávku lacnejších dolárov komerčným bankám výmenou za eurá.
Ministri financií však podľa informácií agentúry Bloomberg súhlasili s nepriamou účasťou ECB na záchrane eura. Plán je taký, že centrálna banka poskytne Medzinárodnému menovému fondu pôžičku 100 až 200 miliárd eur a ten bude tieto peniaze ďalej prerozdeľovať.
Nemecký postoj
To, čo presadzuje Nemecko a hovoril o tom aj Schäuble na schôdzke ministrov, je prísnejšia rozpočtová zodpovednosť. Včera to potvrdili aj oficiálne vyjadrenia kancelárky Angely Merkelovej.
Schäuble prišiel aj s konkrétnym návrhom. Členské štáty majú založiť vlastné fondy, do ktorých by previedli tú časť štátneho dlhu, ktorá prevyšuje hranicu 60 percent HDP. Tieto fondy majú byť vykryté peniazmi daných vlád do 20 rokov. Náš verejný dlh tento rok dosiahne asi 46 perent HDP.
