BERLÍN, BRATISLAVA. Nemecká kancelárka Angela Merkelová v Bundestagu predstavila zásadný návrh na záchranu eurozóny - fiškálnu úniu.
Na to je potrebná zmena Lisabonskej zmluvy, posilnenie európskych inštitúcií a automatické sankcie pre krajiny, ktoré nebudú dodržiavať rozpočtové pravidlá.
„Nejde o nič viac a o nič menej, ako o posilnenie Európy. O fiškálnej únii už iba nehovoríme, ale začíname ju tvoriť,“ povedala podľa Reuters Merkelová.
Sarkozy sa bojí Bruselu
Podobne sa večer predtým vyjadril francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Tandem s Merkelovou im spolu funguje, hoci obaja lídri majú odlišné predstavy, ako bude fiškálna únia fungovať.
Kým francúzsky prezident varoval pred „supernadnárodnou“ kontrolou a chce skôr posilnenú spoluprácu medzi jednotlivými krajinami eurozóny, Merkelová žiada silnejšie európske inštitúcie.
Hlavne Európsku komisiu a Európsky súdny dvor. Tam budú žalovať krajiny, ktoré nedodržia pravidlá, nasledovať majú automatické sankcie.
Musíme byť pri tom
Merkelová hovorí o zmene Lisabonskej zmluvy už týždne, od posledného októbrového summitu Európskej únie otvorene. Na budúcotýždňovom summite to bude hlavná téma.
Otázka je, koľko štátov Európskej únie na tento návrh získa a ako to rozdelí Európsku úniu. Briti sa už ozvali, že zmeny v Lisabonskej zmluve potrebné nie sú.
Summit EÚ
vo štvrtok predniesol svoj návrh fiškálnej únie francúzsky prezident Sarkozy, včera kancelárka Merkelová,v pondelok budú návrhy prezentovať spoločne,budúci štvrtok a piatok budú o návrhu rozhodovať lídri EÚ na summite v Bruseli.
Merkelová odmieta delenie na 17 štátov eurozóny a desať zvyšných štátov EÚ. „Takýto rozkol nikto nechce,“ povedala v Bundestagu.
Nemci však zároveň dodávajú, že ak do hlbšej integrácie nepôjdu všetky štáty, uskutočnia tento projekt s malou skupinou.
„Viacrýchlostná Európa je viac-menej realitou už dnes, len sa bude prehlbovať. Na summite sa bude rozhodovať, či zmenu Lisabonskej zmluvy podporia všetky krajiny eurozóny a Európskej únie, alebo fiškálnu úniu vytvorí menšia skupina krajín, ktoré budú mať záujem,“ hovorí pre SME Vladimír Bilčík, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
S ďalšími slovenskými a nemeckými expertmi o týchto témach hovorili na nemecko-slovenskej reflexnej skupine, ktorá sa minulý týždeň prvýkrát stretla v Berlíne na úrovni štátnych tajomníkov ministerstiev zahraničných vecí.
Problém sú dane
Slovensko zatiaľ nemecký návrh podporuje, problémom by pre nás mohlo byť rozhodnutie o tom, ako veľmi bude Brusel zasahovať do priamych daní, čo my odmietame.
„Pre Slovensko je to existenčná otázka, nemôžeme ostať bokom, dokonca ani vtedy, ak by cenou bola menšia daňová autonómia,“ myslí si Bilčík.
Slovenská premiérka Iveta Radičová nedávno povedala, že prehĺbenie integrácie Európskej únie v hospodárskej a menovej oblasti s odstúpením časti národných právomocí Bruselu by si vyžadovalo súhlas občanov v referende. Bližšie sa k tejto otázke vyjadrí cez víkend.
Potrebujeme väčšinu
Podľa šéfa SaS Richarda Sulíka by zmena Lisabonskej zmluvy mala vyžadovať tú istú procedúru ako samotná zmluva. „U nás to bola ústavná väčšina, akúkoľvek zmenu v zmluve tak musí podporiť ústavná väčšina,“ povedal Sulík.
SaS podľa neho paušálne neodmieta všetky zmeny vedúce k vytvoreniu fiškálnej únie. Podporujú aj sprísnenie rozpočtových pravidiel, napríklad zníženie povolenej hranice pre deficit z troch na dve percentá HDP a aj rozumné sankcie.
Strana je však proti spoločným eurobondom. Pri takomto riešení všetci ručia za všetkých, čo krajinám podľa Sulíka zoberie motiváciu, aby hospodárili zodpovedne.
Z Nemecka prišla dobrá správa, myslí si Juraj Javorský
Čítajte komentár >>
